Cez priezory v oblakoch vlhčí sa streda

Cez priezory v oblakoch vlhčí sa streda vločkami (nie ovsenými tie padajú z drezov). Dopadnutá vlhkosť sa opätovne zráža na ošpliechaných nohaviciach v rannej špičke. Vyšplechnuté kaluže batikujú na tkaninách vzory pre cigánsku čiernu mágiu (nemá to rasistický podtón?). Starší pán v lakovkách sa nezaujato ponáhľa do práce. Tak ako každé iné ráno, aj dnes ostávajú usadeniny z káv opustené na dne svojich hrnčekov. Schnú tam ako nespisovné parazoly. Odmäk zatiaľ líže päty topánkam s opätkami i tým bez nich. Odspodu a to mľaskanie krokov vyznieva trochu chlipne, trochu ako láskanie a náruživý úsvit na pozadí hôr. Na dreň zlyžovaná zima máva pred jarou teplý jazyk (nemáva ním, máva ho!). Často sa poukazuje i na jeho sladkastú chuť, toto ja opomeniem. Tohtoročný odmäk nie je takým trtkavým, ako tie predošlé. Nevonia tak dievčatami. Ich nohy ostávajú skryté (v spomienkach sa oprašujú ako parožie na pôjde odložené po starých rodičoch). O medzistehní si môžeme len snívať. City sú (je) po mrazoch rumoviskom a červené ruže išli hore, v Tescu 90 korún a povädnuté. Núka sa zvrat doba je zlá. Ja ho nepoviem, celý deň čítam Walta Whitmana, cvičím, večer mám svalovku, poetickú náladu a pálivý pocit kdesi v podbrušku. Melancholický ektomorf.


(9.3.2006)