Písalabiele básne.
Akoposteľné ľanové plachty
ichvešala na šnúry medzi jabloňami
ajej slová - jej slová boli farebné štipce,ktorými
svojeverše vystierala
vetru.Aby dozreli.
Písalao električkách. Najradšej písala
oelektričkách. V tak trochu celoročne jesennom meste,
ľuďochv ňom, smútkoch v nej -
ostrachu z dotykov,
otúžbe milovať, o všetkých
týchmalých veciach, ktoré keď poskladáš -
napery nanesieš propolis
smútku.
Písalao rieke.
Neskôrsi dala vlasy do copu,
prižartoch vyplazovala maličký jazyk
avravela, že nemá už o čom
aže čítať nie je kedy,
žezomrela spolu s Egonom Bondym.
Prišielsi po ňu -
Umrlec.
Úbohámŕtva mladá poetka.
Nemalasi ani dvadsať!
Anebola si gymnastkou, čo je k ničomu
akonáhleuž nie je -teen.
A mŕtvy, už dlhy nesplatí
a tak to pivo, čo mivysíš, vypijem na tvojom kare.
INRI
nad kopcom hliny.
Kto si spomenie?
Ostali len električky
na cestách z Dlhýchdielov k Dunaju a späť.
-12.4.2007-
