je leto
písať básne nemá zmysel
a tak hneď z rána
vyrážam
do kopcov
skúmať zvuk krokov
na asfalte
štrku, rozpukanej zemi, smrekovej
opadanke -
jeden pár sandálov
a toľkými rečami
k Zemi prehovára!
žalude na duboch sú ešte mäkké
lipy už odkvitnuté
a rybník
ako tanier s polievkou
rozplýva sa v poludní
pod jeho hladinou
nehybne visia ryby
z diaľky vyzerajú ako ľahko zaťažené
kusy tmavého polystyrénu
nikdy doposiaľ som nepočul
že by kačice tak kričali
ako tie tunajšie
asi v nich rezonuje vlastná ozvena
k vode sa po skalách plazia
korene smrekov
a porasty pálky na prítokovej strane
končia až v lese
chýba len nápis: "open society"
jeden pár sandálov
a toľkými rečami
k Zemi prehovára!
-26.7.2006-
Mútnô
...aby mi nestvrdla šija a pero nezaschlo...