Písmo:
A-
|
A+
Opäť mám chuť písať básnepo mesiacoch žeravého spánku.Slnku sa už podlievajú oči.Vykysnuté strapce zjavujúsa v úsmevoch na tvárachľudí čo radi sladkéa rieka stále nevie kamtiecť v znamení váh.Ja viem, že opäťpo mesiacoch mám chuť písať básne o slnku a krokochtlejúcich v istote farebnej všednosti.Ako ten pondelokna ceste pri Baumaxe-biela tuláčka na žltočervenom pozadí-psík s uškami padajúcich vĺnv očiach s pochopením pravdy o veľkom súcite presvedčivejším než tisíc nadzmyslových buddhov máhajani. Opäť mám chuť písať kroky básní do tlejúceho slnka. Myslieť na bielu Dharmu v zafúľaných labkách a hľadať ľudí trblietajúcich sa vo svojich odrazoch na pohupujúcej sa hladine dní. Opať mám chuť chutiť dôvernejšie.
