Písmo:
A-
|
A+
Ktosi by isto povedal balí
ťa ako porcelán
peknými mašľami ti preväzuje
oči
ako dar
nakoniec ho rozbalí, zatvári sa
na sladlo a ruky dá
za chrbát
popustí ich spolu s tebou
skôr ako povieš au
ktosi sa mýli
a ja mu to nemôžem ani povedať
tebe však ľúbim ťa vravieť
dokážem
moji stratení synovia
blúdia
v tvojich lesoch
tečú z korún s kvapkami dažďa
kôra im radí, keď nevedia
kam
cez teba sa s nimi spájam
s nimi
a so Zemou
inak tušenou len v spánku
lastúru hľadám najradšej
po nociach
na konci dlhej zátoky sa za ňou
ponáram
na špičke jazyka sa vraciam s jej
vôňou
býva láskavá.
(2.4.2006)
