Považím

Krajina v polotieni črtá svoju tvár
mäkko, linkou dažďa
do stratena
za oknami autobusu
 skica
 ďaľšia skica
 až obrázky rozbehnuté
 simulujú pohyb
a Považie
ten čistý obraz polí
sa po okrajoch vlní
horami, vyššie je rozmazaný
hmlovinou
 kdesi v stratosfére stráca to pozemské

bez titulkov
dabing: motor Karosy a dopad kvapiek na povrch vecí


Váh
vystretá mŕtvola
čo bije do stien svojej betónovej rakvy
rozvešiava nákupné tašky meter nad hladinou
pri jarných veľkých vodách
v konároch stromov
ich rozbaľuje, zabúda
stráca

igelitové listy predjaria sú biele
veľké a biele
 kyslík od nich nečakaj

a bezprsté ruky závodov prerážajú mestami
  only sky is the limit
 odišlo spolu so sovietmi

a tak sa pýtam
 kde máš lesk na pery Považská Bystrica?
 kde sú tie roky, keď si bola výstavná?

vlastné komíny ti zaprášili tvár
a ľudia
u teba márne hľadajú lavičky pod sochami
partizánov

vytrhané šedivé

sú dažďom maľované do hrdzava rozpraskané strechy
nad rozmočeným plagátom na meditáciu
oproti kovošrotu
 p o h ľ a d n i c a
 čo si odnášam
 bude pripnutá magnetkou na chladničke
 medzi Varšavou a Milánom

tak sa
maj čau zbohom Považie!
mávam ti ako si mávajú tvoje zaľúbené páry
na autobusových staniciach
keď ich vidím lúčiť sa -
v Bytči chlapec dievčaťu
v Žiline naopak.


-20.3.2007-