Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
Hladime doohna
a on donas
jeho ocisa rozsiruju
cervene smodrymi zilami
suvyplastene do tmy
v snaheoslepit
ju viac
nez spln
v polkruhu
jehozrenic pocuvame pribehy
stare akocasi, ked ich este nikto
z nasnerozpraval
plamenni byci
skacu na stado noci
frkajuc dym na praskajucu postel
pahreba ma skvrny od tepla
jej dych
sa zachytava v nozdrach
vtahujemeho spat
do nasichsvetov
tak ako onkedysi
vtiaholnas do svojho
kovovavazka leti na mesiac.
-23.1.2008-
