kráčame Fatrou
z pliec nám už druhý deň
vyrastajú batohy
v závislosti od prameňov menia
svoju hmotnosť
vietor prelieva oblohu
tak prudko
až sa nad hrebeňom ustaľuje
čiapočka peny
sivá hustá hmlovina padá
do očí
odrazu sa pretrháva v jednom
jedinom bode
a čistý, belasý priestrel neba
svieti nad Krížnou
vojenská základňa na nej
je pre nás kláštor Žltej sekty
na teraz, na túto chvíľu
do stožiarov chytá Veľké hromy
súcitu
blížime sa
uvoľnené popruhy batohov
šibú vo vetre
ich pleskot steká po svahu
ako modlitba.
-16.8.2006-
V sivých mrakoch je čistý priestrel neba
...vietor, kroky a hôľne halucinácie...