nedokážem zotrvať na jednom mieste
dlhšie tam sedieť
civieť tesne pred seba
a nerobiť nič iné len pľúcami
miešať vzduch -
vybielený kmeň
mach v skalných štrbinách
mi chytajú myseľ
obrazy sa rámujú do veršov
a ticho mizne
les vŕzga stromami
vlákna starých pavučín rozstrapkane
vejú v suchej korune
vývratový koláč
plný rozdrobenej sutiny ani po rokoch
nezarastá
stále počuť mesto
jeho motor idúci naprázdno
trenie gúm o asfalt
a zrazu
okolie zaniká
bolesť!
v ťažkých topánkach
mi zo sedenia úplne stŕpli nohy
no smejem sa
cítim že mám erekciu -
krv sa prelieva často krát svojvoľne.
- 20.8.2006-
V údolí nad mestom sú priesvitné koruny
...sedím pod konármi a je mi dobre...