V krátkosti si oprášme staré fakty. Po protestoch učiteľov v roku 2012 zaviazal parlament ministra školstva k vypracovaniu správy o stave školstva, ktorá by okrem iného priniesla návrhy riešení neutešeného platového ohodnotenia jeho pracovníkov. Správa bola ministerstvom predložená na medzirezortné pripomienkovanie v septembri 2013, pričom sa mala do konca mesiaca dostať na rokovanie vlády. Čo čert nechcel, dodnes si k vláde cestu nenašla.
Domnieval som sa, že dôvodom tohto nepríjemneho zdržania je buď neschopnosť samotného ministra školstva, neochota ministerstva financií vyčleniť v rokoch 2014 až 2016 prostriedky pre nárast financií do školstva o 130 mil. eur ročne, alebo príprava dokumentu pre vysoké školy, ktorá sa časovo natiahla. Hovorca ministerstva školstva M.Kaliňák sa svojho času totižto nechal počuť, že "ide o dokument, ktorý sa týka rozvoja vysokých škôl. Rezort školstva ho musí predložiť na schválenie a chceme, aby tento dokument bol dopracovaný tak, aby vzájomne kooperoval so správou o stave školstva tak, aby sa vzájomne dopĺňali a nadväzovali na seba v súhrne opatrení."
Ako to už býva, aj tentokrát som sa vo svojom úsudku mýlil. Pes je zakopaný úplne inde. Ako sme sa včera z vyjadrenia Dušana Čaploviča dozvedeli, dôvodom meškania predloženia správy o stave školstva na schválenie vládou je niečo oveľa prozaickejšie.
"Toto už je taká zhýralá doba, že čokoľvek by sme teraz dali, tak by sa to spájalo s voľbami, a ja som sa preto rozhodol predložiť tento materiál až po voľbách," povedal a konkrétny termín, kedy dôjde k náprave neprezradil. Učitelia si aspoň vydýchli pri opätovnom zdôraznení sľubov, že záväzky zo správy zostanú nezmenené. V roku 2016 sa tak môžu tešiť na platy vo výške 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Až teraz som pochopil, prečo je tak ťažké nájsť si v školstve prácu. Všetci učitelia si nabrali hypotéky, flexipôžičky, tovar na splátky a tešia sa na tisíc a viac eurové platy už o dva roky.
Kalendár pána ministra archeológa (zdroj CC).
Niečo tu však nesedí. Učitelia sa denne stretávajú s onakvejšími výhovorkami, medzi ktorými by sa tá ministrova hanbila kdesi v kúte pri špongii. Predseda vlády a najvyšší náčelník ministrovho kmeňa ohlásil svoju kandidatúru na prezidenta v druhej polovici decembra. Čaplovič mal predložiť správu už v septembri. Buď niečomu nerozumiem, alebo je na ministerskom stole chybný kalendár.
Aby som však nekrivdil, oceňujem férovosť pána ministra. Je to ozaj charakter. Nedodať správu načas len kvôli tomu, aby sa ňou vyriešená situácia slovenského školstva nebodaj nestala tromfom v rukách pána kandidujúceho premiéra v boji o prezidentský palác, to chce pevnú vôľu, zapieranie, odvahu ísť do vnútrostraníckeho konfliktu, nebáť sa straty politických bodov. Klobúk dole pán minister! Škoda len, že zatiaľ, čo sa vy s kamarátmi hráte na voľby, učitelia stále čakajú.
Pán minister, pokojne ste k nám mohli byť úprimný. Nedostatok času na vzájomnú dohodu s ministerstvom financií ohľadne potrebných financií by sme pochopili. Deň má len 24 hodín a oslavovať mesiac MDŽ po slovenských mestečkách stojí nielen veľa času, ale aj síl. Človeka to úplne pohltí. Je to chytľavé ako mýtus o Svätoplukových prútoch, ktorými ste tak dojemne dokazovali podporu pánovi predsedovi v posledných dňoch pred voľbami. Škoda len, že zatiaľ, čo ste v SMERe jednotní v predvolebných gestách, na prioritách vlády sa s pánom Kažimírom nie a nie zhodnúť.
Skúste trošku pritlačiť, dupnúť si nohou, keď vidíte, že ich šúchaním sa už ani voľby nevyhrávajú. Nájdite si čas a vráťte sa do práce. Aj vnuci žien z kulturákov chodia do škôl. Učia ich ľudia, ktorí by vás radšej ako s ružou v ruke, videli makať.
