Ťažko je učiteľovi vyhorieť pri žiakoch, ktorí chcú. Nie všetci sú tohto nastavenia a svojim spôsobom ich chápem. Učiť sa naspamäť kopec faktov v dobe internetu sa im môže zdať stratou času a nadrvené vedomosti nevypovedajú o ich šikovnosti, až tak veľa, ako si myslíme. Práve cez projekty môžu žiaci ukázať čo v nich je a prekvapiť. Projekt nemusí byť prezentácia v PowerPointe na tému, ktorá je celá pokope spracovaná na Wikipedii. Aby bolo projektové zadanie výzvou, musí byť iné, praktické, spojené so životom a záujmami žiaka. Nie vždy to výjde, ale verím, že naše spoločné celoročné úsilie s druhákmi a sextánmi na gympli, bolo prínosné pre obe strany. Od analýzy štatistík, tvorbu fotopríbehu, či interaktívnej mapy, cez spoznanie sveta dokumentárnych filmov, sme sa dostali až po okúsenie práce novinára (blogera).
Opravovať písomky ma nebaví, prezeranie žiackych projektov mám však rád. Človek sa dozvie veľa nového o rôznych témach a neraz sa prekvapí, čo to v tých jeho "chovancoch" drieme. Fotopríbehy žiakov boli obrázkové knižky, pri opisoch dokumentárnych filmov som dostal neraz chuť si ich pozrieť znovu a naposledy som sa príjemne zahĺbil do spoznávania krás Španielska, hudobných festivalov, či tradičných sviatkov Európy. Človek ani na blog SMEčka nemusí chodiť, aby si čosi prečítal, články mu chodia priamo na e-mail. Ako milovník máp sa rovnako vždy poteším, každej originálnej a poučnej mape. Vďaka Vám, milí moji študenti, som napr. konečne pochopil rozdelenie NHL a NBA na divízie, spoznal cesty Járy Cimrmana, či si spravil chute na tradičné alkoholické nápoje Európy.
Okrem rubriky cestovanie sa občas objavia aj práce na témy, ktoré sú na prvý pohľad ďaleko od geografie, ktorej sa venujeme. Geografii však nie je nič cudzie a preto ani téma fínskeho školstva nemusí ostať projektovo suchá.
Článok s názvom Máme sa čo učiť od 15 ročnej študentky sexty vám ponúkam v pôvodnej verzii. Všetok text, umiestnenie ilustračných fotografí a vložených videí je dielom Kristíny Melišovej z Gymnázia F.V. Sasinka v Skalici, ktorej sa chcem aj touto cestou poďakovať za súhlas s uverejnením jej projektu, ktorý má čo povedať nielen jej rovesníkom, ale aj nám slovenským učiteľom. Ale úprimne, celý je divný. Študentka spracovala zahraničné zdroje v cudzom jazyku, premýšľala, vlastné závery sformulovala vlastnými slovami, použila IKT a ponúka aj vizuálne pôsobivý článok, za ktorý by som sa ani ja osobne vôbec nehanbil. Keď som jej posledne na lavici videl položenú knihu Brave New World od Aldousa Huxleyho, už som sa len pousmial. Kristína, máš slovo...
Fínske školstvo ako náš vzor
Školstvo patrí v súčasnosti k najdiskutovanejším témam a najzásadnejším problémom Slovenska. Túto otázku riešilo a skúmalo z každého uhlu pohľadu už mnoho ľudí, bolo napísaných množstvo článkov, ktoré dopodrobna riešili čo, kto, prečo a ako. Aby sme sa mohli zase postaviť na nohy, potrebujeme veľa času , prostriedkov a ľudí ktorí sa podujmú niečo urobiť. Dôležité je však stanoviť si myšlienku. Chceme sa zlepšiť. Áno. Chceme aby tu školstvo fungovalo, študenti dostali kvalitné vyučovanie a učitelia kvalitné hodnotenie. Ale môže táto myšlienka fungovať aj v skutočnosti? Ak áno, ako? Odpoveďou je práve Fínsko a ich vzdelávací systém, ktorý sa zaraďuje medzi najlepšie a najpokrokovejšie systémy na svete.
Od svojho osamostatnenia od Ruska v roku 1917 sa podarilo Fínsku vybudovať si dobrú povesť nielen medzi škandinávskymi štátmi, ale aj medzi krajinami Európy a sveta. Rok čo rok sa nad Fínskom pozastavuje celý svet a snaží sa brať si príklad. Dôvodom je práve školstvo.
Rovnocennosť, nezávislosť, možnosť rozvíjať talenty, nikto nie je vynechaný, individuálny prístup, vysoko kvalifikovaní učitelia, dobré výsledky, vysoké šance na uplatnenie.
Čo môže vyzerať, ako lacné heslá z brožúrok súkromných škôl, je v skutočnosti stručné zhrnutie podstaty fínskeho vzdelávacieho systému. Uplatniť takéto heslá sa snažia mnohé krajiny, ale práve Fínsku sa to darí najlepšie a vyššie spomenuté body sú do poslednej bodky plnené.
Podstata a výsledky fínskeho školstva sú napríklad v dokumentárnom filme Boba Comptona, ako aj v odbornej literatúre, obšírnom článku publikovanom v magazíne Smithsonian, prípadne v článku New York Times.
Z histórie
Základ školstva stojí na kvalitne pripravených, rešpektovaných a dostatočne ocenených učiteľoch. Myšlienka, ktorú si na Slovensku väčšina ľudí neuvedomuje alebo ju pre istotu ignoruje, bola vo Fínsku základom školskej reformy, ktorá všetko zmenila. V roku 1970 vyšla reforma, ktorá zmenila spôsob, ktorým boli učitelia kvalifikovaní a pripravovaní a podmienky, podľa ktorých sa mohli stať učiteľmi. Pointou bolo rozšíriť možnosti pre vzdelávanie učiteľov a zaviesť vysoké štandardy na prijímanie študentov do učiteľských programov. V konečnom dôsledku z toho vyplynulo, že každý učiteľ vo Fínsku musí mať magisterský titul.
Ako to funguje?
Dôležité na začiatok je uviesť, že všetko vzdelávanie vo Fínsku je hradené štátom v plnej miere. V krajine sa nachádza len málo súkromných škôl a tie sú takisto viazané poskytovať vzdelanie na rovnakej úrovni ako v štátnych školách.
Deti nenastupujú do škôl do svojich siedmich rokov. Predtým môžu navštevovať rok nepovinnej predškolskej výučby. Od siedmich rokov navštevujú základnú školu a neskôr odborné štúdium prípadne všeobecnú strednú školu. Neortodoxný spôsob vyučovania, ktorý sa vo Fínsku využíva je v rozpore s väčšinou postupov, ktoré sa uplatňujú napríklad tu, na Slovensku.
Prístup štátu k školám je takisto odlišný. Väčšinu zásadných vecí si rozhodujú riaditelia a učiteľský zbor jednotlivých škôl, školy sú vybavené, nikde nechýbajú financie, nemusia sa potýkať s novými a novými nezmyselnými reformami a ak sa nejakej škole nedarí, nezatvoria ju, ale poskytnú jej viac prostriedkov na zlepšenie situácie.
Sen každého žiaka
Hlavným cieľom je naučiť deti nezávislosti a schopnosti samostatne pracovať a hlavne samostatne uvažovať (schopnosť tak pevne potláčaná na Slovensku). Deti majú takisto priestor naučiť sa všetko, čo potrebujú a aj keď všetky navštevujú rovnakú triedu, každé môže napredovať individuálnym tempom. V triedach sa nachádza podstatne menej žiakov, čiže každému sa dostane priestor a potrebná pozornosť. (Pre predstavu, z vyše 3000 fínskych škôl má 45% menej ako 100 žiakov.) K tejto myšlienke takisto patrí voľnosť žiakov a dôvera, ktorá je do nich vkladaná. Počas štúdia sa deti potýkajú s minimom domácich úloh, majú spolu za deň 75 minút prestávok a za celé pôsobenie na škole píšu len jeden, oficiálny test na konci strednej školy. Žiadne známky, hodnotenia a porovnávania.
Vo výsledkoch testov PISA dosahujú vysoké hodnotenia vo všetkých troch hlavných odboroch, aj keď podľa učiteľov nejde o to, vedieť písať testy, ale uplatniť sa a pripraviť sa na budúcnosť a vedieť sa učiť.
Študenti sú schopní uplatniť sa bez problémov aj po skončení strednej školy. 66% stredoškolákov ďalej pokračuje na vysokú školu, čo je najvyššia hodnota z celej Európy. V zhrnutí vyučovanie je efektívne, bez stresu, zaujímavé, uvoľnené, študenti nie sú zaťažení ani vystrašení. Sú však kvalitne pripravení na ďalšie štúdium a budúcnosť. Ako pekný príklad poslúži aj táto infografika.
...a každého učiteľa
Výhody systému nepripadajú len na študentov. Vo Fínsku si uvedomujú, že keby nebolo kvalitne pripravených, vyškolených učiteľov, systém by nefungoval, a preto sú učitelia aj patrične ohodnotení. Priemerný začiatočný ročný plat fínskeho učiteľa sa pohybuje okolo 30 000 € , čo je podľa tabuľky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) približne 3 krát viacej, ako zarába slovenský učiteľ.
V spoločnosti sú učitelia rešpektovaní a uznávaní, pretože, predsa len, podujali sa vykonávať vznešené povolanie výchovy a vzdelávania novej generácie.
Krátko na záver
Všetko znie, ako z rozprávky. Je však otázne, či by tento systém mohol fungovať aj na Slovensku. Záleží na pohľade každého jednotlivca, ale pre mňa, ako študentku, ktorá má šancu ako-tak vidieť, čo sa deje naokolo, je jasnou odpoveďou nie - nie tento systém by u nás fungovať nemohol. Určite nie teraz, pre túto generáciu. Mentalita Fínov a všeobecne všetkých škandinávskych národov je diametrálne odlišná od mentality nás, Slovákov. Netýka sa to len dospelých, ale aj detí a študentov. Škandinávske myšlienky, hodnoty a postoje sú ďaleko pred nami. Môžeme len dúfať, že s každou generáciu sa priblížime k tomuto ideálu. Aby sa tak stalo, nesmieme si len sťažovať a sledovať ako sa nám tu situácia vymyká spod kontroly a spoločnosť upadá. Myslím si, že by sme mali využiť, že vidíme ako sa veci majú a vziať budúcnosť do svojich rúk, aby sa napríklad naše deti mohli tešiť z výhod fínskeho spôsobu výučby.
---
Použité ilustračné fotografie:
1) www.flickr.com/photos/barbro2009/5254115908/
2) www.freedigitalphotos.net/images/Nations_g175-Finland_Flag_Painted_On_Wall_p64312.html
3) www.flickr.com/photos/sobriquet/298634762/
Použité zdroje:
1) www.bbc.co.uk/news/uk-21354932
2) www.edudemic.com/2012/10/10-surprising-features-of-finlands-education-system/
3) http://imgur.com/2Djp3WN
4) http://zaidlearn.blogspot.sk/2009/09/finnish-education-system-rocks-why.html
5) www.slideshare.net/Regisbouteyron/finnish-school-system
6) www.slowfamilyonline.com/2013/02/why-finlands-education-system-is-the-best-in-the-world/
7)www.ncee.org/programs-affiliates/center-on-international-education-benchmarking/top-performing-countries/finland-overview/finland-system-and-school-organization/
8) www.opintoluotsi.fi/flash/en/index.html
9) www.thedailyriff.com/articles/the-finland-phenomenon-inside-the-worlds-most-surprising-school-system-588.php
10) www.palmenia.helsinki.fi/eduvisits/education_system.asp
