Akokoľvek mi to budú mať učitelia za zlé, najväčšou chybou slovenského školstva je jeho veľká neefektivita a neschopnosť prispôsobiť sa dobe. Neefektivita je chybou všetkých prvkov systému, od učiteľov, cez študentov, až po zle nastavený štátny vzdelávací program. Práve štátny vzdelávací program určuje, čo a do akej miery sa bude na školách učiť. Štátne vzdelávacie programy určujú pre jednotlivé predmety nielen ich odporúčanú časovú dotáciu, ale aj obsahový a výkonový štandard. Po nedávnej reforme zaznamenali prakticky všetky predmety okresanie predpísaného učiva, čo má neraz za následok nielen želateľné okresanie kvantitatívnych, ale aj menej želateľné okresanie kvalitatívnych parametrov učiva toho-ktorého predmetu. Každá škola si môže našťastie štátny vzdelávací program do istej úrovne (cca 20 percent) upraviť cez svoj školský vzdelávací program. Práve proti tejto vymoženosti škôl počuť silnejúce hlasy, volajúce po opätovne jednotnom obsahu učív na všetkých školách v krajine.
Učitelia zalamujú rukami, že ak by dali písomky spred desiatich rokov svojim súčasným študentom, lepšia známka ako trojka by bola len výnimočnou. Študenti sa sťažujú, že učivo je i tak ťažké a nemajú čas sa na všetky predmety zodpovedne pripravovať. Začarovaný kruh? Zavrhnutie zbytočného memorovania by bolo krokom vpred, ak by bolo úmerne nahradené rozvojom tvorivosti, samostatného a kritického myslenia, chápaním problémov v súvislostiach. To sa však nedeje, len toho memorovania je menej.
Keď si prezerám nové "reformné" učebnice, ktoré na školy s niekoľkoročným oneskorením prichádzajú, nestačím sa diviť. Pri čítaní učebníc pre gymnáziá máte neraz silný pocit, že sa vám do rúk práve dostala publikácia pre žiakov ZŠ. Ako príklad nám môže poslužiť učebnica Geografie pre 2.ročník gymnázií. V tomto ročníku sa majú študenti oboznámiť s regionálnou geografiou všetkých štátov sveta okrem Slovenska. Útla knižka formátu A5 s počtom 110 strán vzbudzuje oprávnené obavy o tzv. fastfoodovom vzdelávaní našej mládeže. Iné predmety na tom nie sú o nič lepšie. V učebnici Dejepisu pre 2.ročník gymnázií sú napr. objavovaniu nových svetadielov a civilizáciám Aztékov, Inkov a Mayov venované spolu až dve stránky. Okrem iného sa tam dočítate aj to, že hlavným mestom Inkov bolo Machu Picchu. Hmm ...
Tvorcovia reformy a nových štátnych vzdelávacích plánov vychádzajú pravdepodobne z nie celkom nesprávneho predpokladu, že žiaci trpia slabou pamäťou. Ako si inak vysvetliť, že obsah a častokrát aj rozsah učiva je na ZŠ aj gymnáziách takmer totožný. Čuduj sa svete, skutočne to funguje a študenti gymnázia sa pri totožnom učive s ktorým sa stretli už na ZŠ tvária, akoby ste od nich chceli jadrovú fyziku. Jednoducho povedané, trávime v školách priveľa rokov a učíme sa v nich niekoľkokrát to isté. Opakovanie je matkou múdrosti, niekedy je však asi znakom výpadku pamäte.
Zmätok v tom, čo a kedy sa učí je asi najviditeľnejší v Informatike. V súčasnosti sa s ňou začína už na prvom stupni ZŠ, kde sú učitelia neraz prekvapení, koľko toho tie malé deti vedia. Darmo, dnešné deti žijú v dobe počítačov, ktoré sú každodennou súčasťou ich života. Už na prvom stupni sa môžeme stretnúť s projektovým zadaním vypracovať vybranú tému formou prezentácie v Powerpointe. Zvláštnosťou však je, že Powerpoint sa na väčšine škôl vyučuje až v 7. alebo 8. ročníku. Jednoducho povedané - prácu v operačnom systéme Windows neraz učíme neskôr, ako si už deti sami frčia v MS Office.
Ak patríte k vytrvalým a trpezlivým čitateľom, dostali ste sa až na koniec článku a pravdepodobne sa pýtate, čo má ten opovážlivo bulvárny nadpis spoločné s jeho obsahom. Pre lepšie pochopenie provokatívnej otázky z nadpisu článku sa preto pozrime na sylaby povinne voliteľného predmetu Informatika na Národohospodárskej fakulte UK, ktorého výučbu zabezpečuje Katedra aplikovanej informatiky a výpočtovej techniky. Informatika je tu rozdelená do troch modulov.
Predmet Informatika I. má za cieľ naučiť študenta základnej práci na počítači, orientovať sa v prostredí OS Windows, pracovať s textovým procesorom MS Word a tabuľkovým kalkulátorom MS Excel. V Informatike II a III. sa pritvrdzuje a cieľom je tu naučit študenta zbehlého základnej práce s počítačom využívať analytické nástroje MS Excel a prezentovať výsledky svojej práce prostredníctvom prezentačného softvéru. Zvládnuť základy databázového spracovania informácií v jednoduchom databázovom prostredí (zdroj).
Človek by si myslel, že keď tvoria prezentácie v Powerpointe žiaci prvého stupňa ZŠ, ktorí sa to učia následne na druhom stupni ZŠ a ešte raz na SŠ, vysokoškoláci by s tým problém už mať nemali. Ťažko však povedať, možno sa len kdesi stala chyba a možno len študenti ekonomických smerov potrebujú zbierať nezmyselné kredity, ako to napokon posledné roky robia aj samotní učitelia.
-
Zdroj obrázku: http://wkow.images.worldnow.com/images/19730978_BG1.jpg
