Etymológii geografických názvov sa školská geografia venuje ozaj len zľahka. Niečo však na hodinách predsa len zaznie, na strednej škole by mohlo hádam aj o niečo viac. Deti sú však (vraj) preťažené informáciami už aj bez takéhoto "zbytočného" slovíčkarenia. Škoda, myslím, že by išlo o zaujímavé prepojenie jazykovedy a geografie. Veď etymológia (veda o pôvode slov) je fascinujúca disciplína. Minule som sa v tomto presvedčení utvrdil už natrvalo, po prečítaní niekoľkostranovej štúdie o pôvode slova bryndza.
Bolo by zaujímavé medzi Európanmi prieskumom zistiť, koľkí z nás by vôbec vedeli, odkiaľ sa vzalo pomenovanie pre kus Zeme s ktorou spájame svoje životy. Všeobecne príjmaným je pôvod názvu z gréckeho Εὐρώπη. Európa je asi rozprávkový svetadiel, veď jej samotný názov sa odvíja z gréckej mytológie. Európa bola podľa nej pohľadná dcéra fénického kráľa Agenora. Ako to už u starých bohov bývalo, tí často prepadali ľudským slabostiam a Zeus bol v tom čase väčší geroj ako je dnes Berlusconi. Zosnoval lstivý plán, ako získať srdce (alebo niečo iné) ľúbeznej Európy a premenil sa na bieleho býka. V jeho podobe sa mu na bojisku lásky prekvapivo darilo a krásku presvedčil, aby si naňho nasadla. Býk bol zrejme dobrý plavec a s Európou na chrbte preplával až na Krétu, kde sa opäť premenil na Dia. Nadšená Európa sa doňho zaľúbila a boli z toho traja synovia. Prečo sa meno dievčaťa najskôr stalo geografickým názvom pre Tráciu, aby sa napokon aplikovalo na celý svetadiel, mi ostáva záhadou. Aj vám to dáva rovnaký zmysel ako mne? Nevadí, ideme ďalej.
Spokojná Európa (zdroj).
Pomenovanie Ázia pochádza rovnako ako Európa z gréčtiny (Ἀσία). Názov je prvýkrát spomínaný Hérodotom, nielen významným historikom ale aj geografom. Použil ho na označenie územia Anatólie, čím ju vymedzil od vtedajšieho Grécka a Egypta. Pôvodne vraj termín označoval len východné pobrežie Egejského mora. Ako sa neskôr rozširovalo poznanie území smerom na východ, rozširovala sa aj oblasť známa ako Ázia, až sa napokon názov ustálil pre celý svetadiel. To čo bolo kedysi Áziou, dnes voláme Malá Ázia. Etymológia slova je podľa jednej z teórií odvodená od semitského základu asu, čo znamená vychádzajúce alebo svetlo. Keďže je celá Ázia na východ od Grécka, má to svoju logiku.
Afrika odvíja svoj názov z gréckeho slova aphrike (αφρίκη), ktoré sa dá preložiť ako slnečná, bez zimy (zem). Ďalšie vysvetlenie smeruje ku rímskemu pomenovaniu toho, čo dnes poznáme ako Tunisko slovom Afer, v preklade prach. Pomenovanie používali aj Arabi po získaní nadvlády nad severnou Afrikou (arab. Ifriqiya). Gréci pôvodne nazývali severnú Afriku Libya (pod týmto označením je aj na Hérodotovej mape) a všetko neznáme na juh od nej Ethiopia. Názov Líbya v roku 1934 zo zabudnutia vyhrabali Taliani pri formovaní štátu vzniknutého spojením severoafrických kolónií Kyrenaika a Tripolitánia. Tento štát si aj po osamostatnení názov ponechal a tak ho poznáme aj dnes.
Pri Amerike je to jasné. Každý predsa vie, že ju síce prvý objavil Kolumbus, ale meno získala od talianskeho moreplavca Ameriga Vespucciho, ktorý mal ako prvý odvahu priznať, že ide o nový, pre európanov dovtedy neznámy svetadiel. Kolumbus bol neskôr poctený aspoň Kolumbiou. Trochu pikantným na názve je fakt, že Amerigo Vespucci dostal svoje krstné meno od rodičov po maďarskom Sv. Imrichovi (tal. Emerico). Raz darmo, tí Maďari sú všade.
Antarktída je len slovnou hračkou vzniknutou negáciou názvu Arktídy, ktorá bola známa skôr. Názov doslova značí oproti Arktíde (anti + arktikos). Arktída získala svoje pomenovanie zo skutočnosti, že jedine na severnej pologuli je viditeľné súhvezdie Veľkej medvedice. Ako inak, aj tu je základom grécke slovo arktos - medveď.
Kedysi sa verilo, že na juhu je veľký neprebádaný svetadiel Terra Australis Incognita (zdroj).
Európanmi najneskôr objavený svetadiel Austrália má v podstate nudný názov, vychádzajúci z latinského Terra Australis (Južná zem). Je zaujímavé, že názov sa v povedomí pevne usadil, až v 19. storočí a bol oficiálne prijatý až v roku 1824. Časť sveta dnes známa ako Oceánia nesie pochopiteľne názov odvodený od slova oceán. Gréci týmto výrazom (okeanos) kedysi pomenúvali veľké more zo všetkých strán obopínajúce pevninu na plochej Zemi. V gréckej mytológii bol Oceanus syn Urána a Gaii. Dobrú spoločnosť dopĺňala jeho manželka Tethys. Tá dala zas meno prehistorickému moru oddeľujúcemu prakontinenty Lauráziu a Gondwanu v období triasu.
Po Oceánii by bola škoda nachvíľu sa nepristaviť aj pri názvoch oceánov. Atlantický oceán má etymologický základ opäť v gréckej mytológii, keďže jeho vtedy známa časť niesla názov obra Atlasa, ktorý dal názov aj pohoriu v severozápadnej Afrike. Atlantis thalassa (Atlasovo more) má najstaršiu zmienku v Hérodotovom dieli História (cca. 450 p.n.l.). Neskôr (17.storočie) sa názov začal používať v rozsahu ako ho poznáme dnes, i keď v niektorých kruhoch sa až do polovice 19. storočia južná časť dnešného Atlantiku zvykla označovať aj ako Etiópsky oceán. Pred objavením iných oceánov Európanmi sa však adjektívum atlantický pričasto nevyžívalo, veď jediný známy oceán sa volal len jednoducho - oceán.
Tichý oceán (Pacifický) takto nešťastne pomenoval Fernao de Magalhaes, ktorému sa jeho vody zdali po prejdení búrkového mysu Horn a Atlantiku pokojnejšími. Nebol však prvým, ktorý najväčší oceán sveta pomenoval. Ešte pred ním tak učinil Vasco Nunez de Balboa, vôbec prvý Európan na jeho brehoch. Ten na nich stál po prechode Panamskou šijou v roku 1513 a oceán pokrstil ako Mar del Sur (Južné more).
-
Nabudúce sa vydáme na prieskum kalných vôd názvov štátov. Vo viacerých prípadoch to bude prekvapivé.
