Narazil som na to už pomerne dávno, niekedy hneď po skončení prvého ročníka a povedal som si „hmm, prečo nie?“ Nie, že by som sa radil do kategórie filmový fanušík, ale zvedavosť mi proste nedala. Vždy viac ma zaujímalo ako kresliť ako stať pred obrazom alebo športovať ako civieť na výkony v telke. Predsa len sme tým čo dokážeme a čomu chápeme, tak prečo sa nevyužiť možnosť sa vzdelať aj v tom smere.
Musím priznať, že celý tento kurz nie je zrovna najlacnejší, za sedminovú cenu by som sa mohol naučiť hrnčiarstvu (ako ma pred chvíľou informoval otec). Na druhej strane showbiz je showbiz a fakt som zvedavý na prednášky Evy Borušovičovej, ktorú som v rámci akejsi diskusií na icq nazval (alebo to bol niekto iný?) žena s veľkým Ž. Pekná, úspešná, inteligentná a umelecky sa dokáže sebarealizovať (úplne žasnem. Fakt je aj Matkinom?). No a tie ódy na jej prednášku na minulej filmovej škole... (pche, nie, komplexy menejcennosti z nej nemám, fyziku viem určite lepšie! :P ). Kurz inak vyzerá celkom zaujímavo, odkaz na stránku filmovej školy je dole. Záujemcov upozorňujem, že sa dalo prihlásiť len na celú školu, nie na samostatné prednášky.
A teraz k deju: Tak som sa tam prihlásil a ako vždy zaplatil poplatok neskoro, tuším len 4 dni po oficiálnom termíne. Nesmelo som tam dobehol skôr, s nádejou, že hádam nenarazím hneď na vyhadzovača, ktorý nepochopí moje nutkanie robiť všetko na poslednú chvíľu (uff, náročný to život dobrodruha). Kupodivu som narazil na chlapíka, ktorý sa tváril prívetivo a pri ktorom ma napadla prvá myšlienka: „Tak tento vyzerá úplne ako z branže. A vsadil bych na to aj svoje roztrhane tenisky.“ Posledne som mal taký pocit, keď som sedel na koncerte ruského filharmonického orchestra pred dvoma týždňami a pozeral na prvého huslistu, ktorý vyzeral ako dokonalý prototyp „huslistu“. Tak tento fakt vyzeral ako z filmovej branže. Ale stal za pultom a rozdával preukazy, tak som na to zabudol a dozvedel sa, že bez problémom môžem ísť dnu a preukaz bude nabudúce.
Pred začatím som sa bol ešte trošku vyvenčiť a potom sa pre istotu znova chlapíka opýtal, či je to ok, lebo zdalo sa že nik tam nič nekontroluje, pri čom ma zovrelo také podozrenie, či sa v strede prednášky nebude sunúť radmi nejaký chlap so slovami „kontrola filmových preukazov“ (ktorý tak zhovievavý už nebude). Nakoniec som sa usadil a s prekvapením zistil, že chlapík spoza pultu je samotný organizátor Matej Šišolák, a teda „je z branže.“ Tak som sa nemýlil.
Prednáška bola takým teoretickým úvodom do filmu o filmových termínoch a ... proste úvod. Uvedomil som si zopár veci, ktoré som predtým sledoval len podvedome a spomenul si, že som si chcel pozrieť Tarkovskeho Solaris. Potešilo ma, že môžeme nahrávať, fotiť a podobné záležitosti. Trochu ma sklamalo, že to nebude k dispozícii; minulý rok bolo na stránke, že dajú dokopy DVD s nejakými materiálmi.
Po prednáške nasledoval symbolicky film o neúspešnom filme Stratený v La Mancha. Nuž,... ehm, niektoré pasáže mi pripomenuli, že zopár mojich projektov malo tiež taký Quixotovský nádych.... Veľa ambícií, tesný plán a potom človek len nestíha zírať odkiaľ sa berú stíhačky na oblohe...
