Niekde včera som tu narazil na článok o Esperante. Nie že by som sa v mysli niekedy dávno nezaoberal myšlienkou rozšíriť si svoj horizont o tento sexi jazyk, ale nejako to spolu s inými záujmami upadlo do šuflíka s nálepkou „nezabudni, ale nulové praktické použitie“ (spolu s detskými snami ako postaviť si plť a preplávať do Čierneho mora, postaviť si vlastné ultraľahké lietadlo, atď.). Keďže sa iné šuflíky s názvami ako „horí, okamžite vybav“, „praktické a zaujímavé“ ale aj „nudné ale musím“ nestačili vyprázdniť, tak som sa k Esperantu nedostal. Nevadí, ako sa hovorí všetko má svoj čas, možno tu je tá správna chvíľa. V rámci tej integračnej nálady.
Otázka univerzálneho jazyka je stará minimálne ako Biblia, podľa ktorej ľudia rečnili kedysi dávno pradávno jedným jazykom. Ak si človek dá námahu a začne na Internete vyhľadávať články o umelých jazykoch a pokusoch o univerzálny jazyk, narazí prekvapujúco na množstvo zvučných mien (Peano, Leibniz, atď.., čo po chvíľke uvažovania vlastne vôbec nie je prekvapujúce). Ak vás to zaujíma nech sa páči, ja neovládam ani jeden z množstva týchto pokusov, tak vám nebudem tlačiť do hlavy kaleráby, aké sú skvelé tieto jazyky, ako po nich budete inteligentní, ako ... (doplňte si sami podľa potreby).
Týmto článkom by som skôr chcel predložiť dôvody, prečo si myslím, že univerzálny jazyk pre Európu iný ako angličtina je podstatnejší ako nejaká ústava alebo práca tisícich úradníkov a politikov snažiacich sa o propagáciou Európskej únie a jej multikulturalizmu (divné slovo, možno ani neexistujúce, ale dúfam, že chápete zmysel).
Najprv dôvod prečo univerzálny jazyk. Prvý je čisto pragmatický: a) Európska Únia vznikla ako ekonomické spoločenstvo a jazyk bráni ekonomickému rozmachu (pohybu pracovných síl, štúdiu právnych noriem iných krajín, výroba viacjazyčných produktov). b) EU sa stala sociálnym spoločenstvom a postavila základy úplne voľnému pohybu jeho obyvateľstva. Zjednotila menu, zjednocuje právne a ekonomické normy, množstvo mladých ľudí sa cíti viac Európanmi ako príslušníkmi krajiny. Je vysoko pravdepodobné, že za pár desaťročí budú občania Slovenska vnímať Slovensko niečo ako teraz vnímajú Bratislavský alebo Košický kraj. Jazyk je bariéra. V Európe je príliš veľa jazykov a dúfam, že to tak vždy ostane... že každý kraj si ponechá svoj ráz, svoju kultúru a bude sa vyvíjať svojou vlastnou cestou. Ale aj že sa dohovorím v každej inej európskej krajine.
Druhý dôvod je národnostný. Ľudia sú a vždy budú sociálne zamerané živočíchy. Hľadáme svoju pozíciu v nejakej spoločnosti, tíme, s tým sa identifikujeme, a na ten sme pyšní. „Kooperatívny multiplayer“, tak by to nazval asi jeden môj priateľ. „Chcem hrať s niekým proti počítaču (alebo iným). Prečo všetci do hier dávajú len Deathmatch?“ Ľudia chcú mať nejakú identitu. Laicky povedané už začína byť „out“ Slovákom, ale je „in“ byť Európanom. Ak ale nerozumiem tomu druhému, tak ako s ním môžem byť v tíme? O takých desať rokov, budem mať napríklad chuť na virtuálne pivo na Internete vo francúzskej krčme a zadrieť niečo ako „Tí Američania sú úplne neschopné prasce. Ale sme im to nandali.“ a nechcem sa kvôli tomu učiť francúzsky. Vlastne budem dúfať, že tam stretnem aj nejakého Nemca alebo zhuleného Holanďana. Budeme rozoberať aké to boli skvelé časy, keď sme boli ešte rozdelení, aké je to teraz jednoduché a pod. Ale v hĺbke duše budeme my – Európania, každý unikátny, zinakadiaľ, prvý národ na svete, ktorý pochopil, že kapela nemôže pozostávať len z gitaristov alebo len bicích. Chceme byť rôzni, ale jazyk je sociálna bariéra. Niečo s tým treba urobiť.
Prečo nie angličtina? Znova... Kooperatívny multiplayer. Chceme hrať v družstvách. Angličtina je dominantným jazykom z jednej jedinej príčiny – Amerika. Nie sme Amerika. Nechceme byť Amerika. Opakovalo sa to stovky krát. Boli sme v Uhorsku. Hovorilo sa v Uhorsku maďarsky. Bol to univerzálny jazyk. Napriek tomu, sme Slováci. Chceli sme vlastný jazyk. Vlastný tím. Chceli sme aj vlastný štát. Nebude to inak. Jediní príslušníci Európy hovoriaci angličtinou sú Veľká Británia a Írsko (teda myslím a dúfam, že nekecám). Kontinentálna Európa má iné jazyky. Veľká Británia má k EU dokonca najviac negatívny prístup oproti iným krajinám, tak prečo máme používať ich jazyk? Ak sme dokázali urobiť takú vec ako zjednotiť si vlastnú menu a stratiť vlastnú, tak prečo sa nezačať učiť aj nejaký univerzálny jazyk? Nezobrali sme dolár od Američanov ako svoju menu, urobíme sme si vlastný presnejší GPS ako majú Američania, máme vlastné ambiciózne projekty, máme inú filozofiu ako Američania. Máme Európsky sen a ten Americký je úplne iný. Nepochybujem o tom, že za pár rokov bude niekto na pódiu hulákať a presviedčať ľudí aký je Európan a že nesmieme špiniť svoju kultúru angličtinou... (počuli ste okamžitú reakciu Francúzska na projekt Googla o digitalizácií anglickej literatúry?) Bude zbytočné sa tomu brániť, každá krajina si aj tak bude chcieť zachovať vlastný jazyk a je úplne jasné, že nemôže od ostatných očakávať, že budú vedieť ten jej. A z čisto byrokratického hľadiska ak si bude každý štát trvať na vlastnom jazyku je to N krát viac dokumentov, pri schôdzke N rôznych národností, je to N*(N-1) prekladateľov (takých jednosmerných). Rovnako sa dlho nemôže udržať že pár jazykov bude oficiálnych. Je to diskriminácia zvyšných krajín a takú Európu nechceme. Ak chcú Francúzi po nás aby sme vedeli francúzsky, tak my máme po nich právo žiadať aby vedeli slovensky. Univerzálny oficiálny jazyk Európy pravdepodobne nikdy nebude nejaký jazyk členských štátov (leda ak by sa našla nejaká silná osobnosť, ktorá by ho presadila).
Som pravdaže za jednotný „európsky“ jazyk, a toto ma zaujíma ďaleko viac ako bezpečnostná politika EÚ alebo Európska Ústava. Aj keď sa prikláňam k tomu, že by to mohlo byť Esperanto, je mi v podstate jedno či to bude práve on, alebo niečo iné. Hlavne aby to bolo použiteľné. Ak sa ním stane Esperanto, tak v istom zmysle Esperanto stratí svoju medzinárodnosť (či lepšie povedané svetovosť) a neutralitu (tak či tak mu inak bola vyčítaná istá zaujatosť , že používa hlavne prvky európskych jazykov), a stane sa hlavne vizitkou Európy. Na druhej strane si myslím, že filozofia Esperanta sa dobre hodí k ideálom Európy a je útopiu si myslieť, že raz nastane všeobecný boom a všade sa začne používať.
No... možno nezastávam názor väčšiny. Možno väčšina ľudí Európy by chcela angličtinu. Alebo žiadny jazyk. Nerobím si nárok na patent na rozum. No myslím, že je to otázka, ktorá by sa mala diskutovať. Viac ako Ústava. Opýtať sa ľudí. Nemám rád tie názory, že niekto si vymyslel, že by bola skvelá vec spoločná ústava, teraz keď niekde neprešla, tak preboha, čo ďalej – Európa je v kríze. NO A? No tak neprešla. Tak urobím referendum, či ľudia vôbec nejakú ústavu chcú, alebo či im len vadí znenie. Kde je problém? Ak nechcú ústavu, tak nechcú ústavu, tak idem robiť niečo iné. Rovnako to vidím s univerzálnym jazykom. Snažíme sa tváriť ako spoločenstvo, tak prečo nezačať robiť prieskum verejnej mienky, následne referendum. Ak to neprejde, nuž tak to neprejde, tak budeme spoločenstvo bez spoločného jazyka... Ale ak chceme byť nejaké spoločenstvo, tak by sme sa sakra mohli aspoň dohodnúť na spoločnom jazyku.
