Trackback alebo pokročilé blogerské techniky

Motivácia

Na začiatok hádam pár slov z histórie. Myšlienka previazaného textu cez linky je ďaleko staršia ako jej súčasná implementácia v podobe HTML a pôvodné návrhy boli ďaleko ambicióznejšie ako hypertext, ktorý používame v súčasnosti. Niekde na začiatku stál Vannevar Bush so svojou víziou o gigantickej previazanej knižnici a Ted Nelson, ktorý prvý použil slovo hypertext. Projekt Teda Nelsona "Xanadu" ale nikdy nebol celkom dokončený aj napriek dodnes priekopníckym myšlienkam. Jednou z pôvodných myšlienok bolo že linka je obojsmerná, to znamená, že ak sa na text odkazuje iný text je to v pôvodnom text vidieť a je v ňom zaradená linka na text, ktorý ju cituje. Bohužiaľ implementácia takejto myšlienky je pomerne náročná: nie je problém napísať text, kde sa budem odkazovať na existujúce veci a ale je problém neustále dopĺňať do zverejneného textu pribúdajúce citácie. HTML ako implementácia hypertextu na Internete upustila od obojstranných liniek a autor definitívne stratil možnosť sledovať citácie a linky na jeho stránku. Napriek tomu, že pôvodný návrh HTML je pomerne dosť obmedzený, dnešné hypertextové dokumenty dokázali obmedzenia obísť a ponúkajú aj možnosť, ktorým sa pred 20 rokmi ľuďom ani nesnívali ako napr. automatickej kontroly updatovania (v podobe RSS alebo Atomu) alebo schopnosti okamžitých komentárov. A čo schopnosť spätného linkovania?

Tak ako býva s potrebou prichádza aj riešenie, a s rastúcou populáciou aktívnych blogerov neustále zverejňujúcich svoje myšlienky, sa vrátilo k myšlienkam o spätnom linkovaní a možnosťou tvorenia liniek z originálnych textov na odkazujúce sa texty. Výhoda je obojstranná: originálny článok sa okamžite stáva previazanejším a relevantnejším s viacerými odkazmi, autor získava prehľad o citáciách, má možnosť spoznať ľudí, ktorý považujú jeho myšlienky za zaujímavé alebo dočítať sa hneď o reakciách na jeho text. Naopak citujúcemu autorovi sa ponúka úžasná príležitosť aby ho niekto objavil cez originálny, populárnejší text alebo dať autorovi pôvodného článku na vedomie o tom že ho cituje. Dobre stačilo teórie a ako to teda v praxi funguje?

Pokiaľ často surfujete po blogoch z celého sveta, určite ste si všimli, že v mnohých blogoch po každom príspevku nasleduje nejaká varianta riadku:

permalink | trackback (5) | comments (10)

Ak vám zvedavosť nedala, tak ste prišli k záveru, že permalink vás nikde nedostala, trackback vám vypísal nejaké relevantné linky a adresu, na ktorú sa nemá klikať a komentáre ... - nuž to bolo asi jasné. Takže čo to všetko znamená?
Permalink - alebo tiež permanent link je linka priamo na príspevok. Množstvo blogov funguje tak, že sa obsah blogu časom mení: najprv sa zobrazujú najnovšie príspevky a staršie za nimi. Ak by ste zverejnili vo svojom blogu odkaz priamo na blog je pravdepodobne, že po čase by tam ten článok vôbec nebol. Preto takmer všetky blogerské nástroje podporujú koncepciu permalinky, pod ktorou vždy nájdete článok, ktorý sa chcete a teda ak chcete zverejniť linku na článok, použijete permalinku
Trackback - a konečne sa k tomu dostávame. "Trackbacking" rozdelím na tri perspektívy: a) trackback pre bežného surfera, b) pre autora, ktorý cituje a nakoniec c) trackbacking pre autora originálneho článku.

Trackbacking pre surfera

Kliknete na linku s trackback. Tzv. Trackback URL (nie linku trackback (#) ) treba ignorovať, je to linka pre autorov, ktorý chcú spätne linkovať. Viac vedieť netreba. Zvyšok liniek sú linky, ktoré daný článok používajú ako zdroj (zvyčajne, všetko sa dá zneužiť).

Trackbacking pre autora, ktorý chce citovať

Základom je Trackback URL, ktoré musí mať autor originálneho článku zverejnený. Nie, nie je to URL, na ktoré sa treba odkazovať vo vašom texte. Je to URL, ktoré treba "pingnuť". Ako pingovať? Potrebujete na to nástroj, ktorý to dokáže. Blogy, ktoré podporujú trackback vám automaticky pravdepodobne ponúknu možnosť kde len vyplníte Trackback URL-y a pingne ich za vás. Ak to vás blog nepodporuje nezúfajte, na nete sú služby, kde môžete pingnuť URL ak zadáte všetky potrebné údaje. Jednou z takých je napríklad HaloScan, ktorý ponúka aj vytvorenie komentárov a Trackbacku na vašich stránkach (takže ľudia môžu backtrackovať aj vás). Alebo možete použiť čisto pingovací nástroj ako Wizbang. Pri pingovaní stránky treba zadať Trackback URL, ktorú má zverejnený originálny článok, vašu permalinku (linku vášho článku) a podľa možnosti aj názov vášho blogu a výňatok z neho (čo tam uvediete, to sa zobrazí pod trackbackom v originálnom článku). Vaša stránka, článok, alebo čokoľvek iné Trackback mať nemusí.

Trackbacking pre autora članku

Ak chcete aby vás ľudia mohli citovať, musíte mať Trackback URL priradenú k vášmu článku. Ak to podporuje vás blog automaticky, viac vedieť nemusíte. Možno len toľko že ak používate na pingovanie trackback URL nejaký externý nástroj a nájdete niekde nejakú citáciu môžete si ju sám spätne nalinkovať na svoj článok. Samozrejme spätne nalinkovať si môžete hocičo (čo je problém trackback spamu) aj bez toho že by s tým musel súhlasiť autor citácie alebo stránka vás citovala. Ak sa ale opýtate mňa, takýto spätný backtracking má význam len keď nájdete niečo čo sa odkazuje na vás. Ak nájdete niečo na čo sa chcete odkazovať, urobte to tak normálne <a href= atď...

Ak nemáte Trackback, netreba zúfať. Stačí nájsť službu, ktorá bude priraďovať vaším článkom Trackback URL. Už som spomenul HaloScan , ktorý ponúka okrem trackbacku aj komentáre. Množstvo blogov funguje na báze šablón, do ktorých stačí pridať pár riadkov HTML a ste vybavený. Ak nemáte šablóny, budete musieť do svojich textov kopírovať vždy pár riadkov s linkou na ručne vyplnenú trackbackovou adresou.

Problémy

Trackback bohužiaľ trpí rovnakým syndrómom ako email: spam. Počiatočná eufória z trackbacku často vyprchala v podobe nočnej mory z tuctov nerelevantných spätných liniek. Ak si budete zriaďovať niekde trackback, nezabudnite si skontrolovať aké opatrenia voči spamerom trackbacková služba ponúka, lebo sa vám veľmi rýchlo môže stať, že budete nútený zakázať trackback úplne. Bohužiaľ rovnako to platí aj komentároch k stránkam a iných technológiách, ktoré ponúkajú otvorený prístup k vkladaniu obsahu do vášho priestoru.

Alternatívy

Ak sa mám priznať, prakticky som vyskúšal len trackback. Viem ale ešte o pingback-u, u ktorého sa žiadosť o linkovanie potvrdzuje a ktoré by malo fungovať jednoduchším spôsobom. Pokiaľ si nájdem čas, určite vyskúšam... Ak blogujete na Bloggeri, iste ste si všimli, že tam sa ponúkajú Backlink-y, ktoré fungujú vďaka tomu, že Blogger vlastní Google a teda nemá problém prehľadávať obsah Internetu a zisťovať tak odkazy na stránku.

Na záver

Ak ste autor, ktorý často používa iné zdroje a necháva sa inšpirovať inými blogerskými príspevkami, trackback alebo obdobná služba sa pre vás stane určite niečím čo pre mnohých RSS. Teda pokiaľ vás nezabije spam. Myslím ale, že za pokus to stojí.