Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Všetko sa zlieva do malej rúčky,
v ktorej blyštia sa kvapôčky.
Vpíja sa a ťahá pohľad na zem,
ukrutný ošiaľ, ktorý nikomu neprajem.
Koľko lásky si do dotyku dala?
koľko šťastia si v okamihu vzala?
Teraz máš čo si chcela stále,
ja som existoval iba v mále.
Nestojím ti v ceste!
Len spomeň si, že aj cítim ešte!
Nikdy som nečakal veľa,
aby si takto zanevrela.
Kvôli úcte pre pár chvíľ,
ku ktorým je už veľa míľ.
Mám zhasnúť, no stále vidím,
akoby, možno, stále sa mýlim.
Podal by som ti ružu s vďakou,
zmrzla by však tvojou dušou chladnou.
