Je ťažké orientovať sa v spleti týchto názorov a hľadať odpoveď, ktorá by podala zodpovedné vysvetlenie tomu, čo sa vlastne v slovenskej kultúre momentálne deje.
Ladislav Hanus, považovaný za zakladateľa kulturológie na Slovensku, zdôrazňuje, že ak chceme hovoriť o kultúrnych otázkach, musíme prekonať „tradičné politikárčenie, ktoré sústreďuje pozornosť ľudí aj inteligencie výlučne na povrchné mocenské boje“. To je snáď prvá vec, ktorú by si mali uvedomiť obe strany. Až potom sa môžeme pohnúť ďalej a pripomenúť si ďalšie východisko, ktoré je pre existenciu kultúry nevyhnutné. Politická orientácia totiž nie je len politická. Vyjadruje určitý názor a vyplýva z istého postoja.
Ak teda chceme hovoriť o kultúre, tento postoj musí mať bezpochyby aj duchovný základ, ktorý v sebe nesie celú slovenskú tradíciu spojenú s vývojom a tvorbou nášho kultúrneho dedičstva. Znamená to teda, že popri otázkach, ktoré majú za svoje východisko predovšetkým ekonomické, manažérske a politické záujmy, musia ísť do popredia aj iné postoje, ktorých východiskom je záujem o veci nadčasové, o veci s trvalou hodnotou a kultúrnou tradíciou.
Nech už teda máme akéhokoľvek ministra kultúry, aj nám – obyčajným ľuďom – by mohlo na kultúre ako takej záležať. A ak si uvedomujeme jej dôležitosť, možno by pomohlo, kedy sme aj my sami v najbližšej dobe navštívili nejaké to kultúrne podujatie s cieľom „duchovne sa vyžiť“. A možno nám ani nebude prekážať výška vstupného. Napokon, bude to pre nás dobrá príležitosť na to, aby sme, aspoň z časti, zhodnotili úroveň našich kultúrnych podujatí. A možno si popritom odpovieme aj na otázky typu: Stačí k rastu slovenskej kultúry dobrý manažment? Alebo tu ide o niečo iné? Alebo máme hľadať zlatú strednú cestu? V každom prípade, prajem vám pekný kultúrny zážitok.
