Celá "paráda" začala sobotnou vigíliou na mieste bývalého antického cirkusu Circo Massimo. Z obrazovky sa nám prihovoril Ján Pavol II. :) Mala som pocit, akoby tam skutočne bol. Veľký človek. Isto! Aplauz asi 150-tisícového zhromaždenia toto presvedčenie iba potvrdil. Tešili sme sa...
Krakow, Fatima, Libanon, Tanzánia a Mexiko. Cez telemost sme sa spojili s ďalšímí 5-timi mariánskymi sanktuáriami. Bol to úžasný pocit uvedomiť si, že je s nami spojený celý svet. Bola to chvíľa, keď si človek akosi automaticky spomenie aj na svojich. Na tých doma. Na najbližších. Na všetkých, čo neboli s nami.
Počuť o tom, ako sa človek uzdraví, prinúti zamyslieť sa nad veľkosťou života. Francúzska rehoľná sestra hovorila o zázraku, za ktorý vďačí Jánovi Pavlovi II. Uzdravená z Parkinsona stala sa súčasťou celého procesu. Jej svedectvo bolo jasné: Zázraky sa dejú aj dnes!
Na pódium prišiel aj kardinál Dziwisz. Na otázku moderátorky, či videl niekedy Jána Pavla II. nahnevaného, krakovský arcibiskup odpovedal: "Dvakrát. Nie však proti človeku. Ale keď pozdvihol hlas proti mafii a neskôr, keď sa ozval proti druhej vojne v Iraku a povedal: 'Ja som prežil vojnu a viem, čo to je. Vojna nič nevyrieši.'"
Okolo pol desiatej večer začalo mrholiť. Tisíce zapálených sviec a pútnici zo všetkých kútov sveta sa ale nezľakli. "Nebojte sa!" zaznelo opäť do davu. Počúvame o Božom milosrdenstve... Mnohí sa na Circu ukladajú do spacákov, preberajú ruženec... Prichádzajú kňazi a začínajú spovedať. Vigília končí spojením s Benediktom. Ten kľačí vo svojej kaplnke. Aj jeho zajtra čaká výnimočný deň. Ešte predtým však zostáva Rím počas noci bdieť v modlitbe a v 8-mich otvorených kostoloch sa veriaci pripravujú na Nedeľu Božieho milosrdenstva.
Do Vatikánu som prišla okolo pol 6-tej ráno. Dostávam sa do davu, ktorý pomaličky postupuje smerom dopredu. Napriek neuveriteľnému množstvu ľudí vládne medzi nami pokojná atmosféra. Odvšadiaľ počuť poľštinu. Registrujem aj Francúzov a Španielov.
Vatikánske nebo nám dnes po včerajšom daždi prialo. Nielenže bolo modré, ale medzi ním a zemou sa udialo niečo veľmi jedinečné. Ťažko sa to opisuje slovami. Vo vzduchu akoby bolo cítiť strašne veľa otvorených sŕdc. A hlavne to jedno. To Wojtylove!
Benedikt vo svojej homílii hovoril aj o svätosti Jána Pavla. Veď o to tu napokon šlo :). Bolo mi sympatické, že povedal niekoľko slov aj v poľštine. Nový blahoslavený zostal vyobrazený na portréte, ktorý visí z balkóna baziliky. Vo vnútri je už uzavretá rakva s pozostatkami Jána Pavla, ktoré si veriaci možu uctiť aj počas celej dnešnej noc.
Pútnici dostali vydanie talianskych novín "Il Messaggero", ktoré je venované blahoslavenému pápežovi. Treba povedať, že Taliani zvládli organizáciu blahorečenia výborne. Už v sobotu si mohol každý pútnik zadarmo zobrať balíček s občerstvením a počas oboch dní nám bola ponúkaná voda na pitie.
Vo Večnom meste sa dnes stretla vzorka z celého sveta. Nechýbali predstavitelia iných cirkví, svetových vlád a diplomacie. Prišli silní aj slabí. Bohatí aj chudobní. Malí aj veľkí. Tí na nohách, aj tí na vozíčkoch. Boli tam zdraví aj chorí. Učení aj jednoduchí. Jedným slovom: všetci. A dokonca ešte aj cyklisti :).
A aby som nezabudla - aj deti!
Dnešok bol iste výnimočných dňom. Ten, ktorého sme poznali, počúvali a vídavali... Ten, ktorý bol našim pápežom. On - Ján Pavol II. - je blahoslavený! Kiež by sa nám jeho život stal nádejou a posilou vo viere.
"Nebojte sa! otvorte dvere Kristovi! Otvorte mu ich dokorán!"
Grazie, Santo Padre! :)
