Poplietli nás ich prázdne slová, ich gestá, o ktorých sme ani netušili, že nie sú úprimné.
My by sme všetko chceli mať tak jasné, nalinajkované, priezračné ako morská voda s kamenných dnom.
Tak veľmi by sme za každých okolností chceli pravdu a Pravdu.
A ona? Niekedy je zahrabaná v hluku srdca, ktoré nepočuje to, čo by počuť malo. Inokedy je položená kdesi celkom naspodku, odhodená ako nepotrebná handra.
A od stvorenia sveta je zasypaná pilinami... Lebo Pravda je On, Jeho Syn... A vtedy popletení ideme do kolien... a chceme byť s Ním, pravdou a Pravdou... Tam, kde je všetko LÁSKA...