V krátkosti. Videla som ho na lúke plnej poľných kvietkov, kde ich za nádherného slnečného počasia zbieral. Potom sa mi snívalo, že babka mala narodeniny a on jej niesol kyticu. Minulý mesiac som mu vo sne bola zapáliť sviecu na hrob, ktorý bol plný farebných bukrét. Cez štrbinu v krypte sa mi podarilo vidieť jeho tvár, krásnu a usmiatu. No a dnes bol prítomný na nejakej rodinnej oslave u nás doma. Mama vyzdobila izbu halúzkami, z ktorých zrazu z ničoho nič vypučali voňavé kvety. Ľalie, jabloň a moruša.
Moje sny s dedkom sú vždy veľmi pekné. Mama sa ma zakaždým pýta, aký v nich bol. „Usmiaty a akoby o niekoľko rokov mladší. Mal hladkú tvár bez vrások a vyžaroval z neho úžasný pokoj. Len raz som ho videla vo sne s paličkou, ktorou sa dlhé roky podopieral, no napriek tomu kráčal svižne, plný síl a odhodlania," odpovedám zakaždým rovnako.
Moje sny s dedkom ma vždy prinútia trochu pribrzdiť. Pomyslieť na večnosť. Lebo čo si budeme. Každý to pozná. Len sa naháňame, stále dookola, riešime malichernosti, povrchné škriepky, rátame čas a peniaze. Ako blázni bez cieľa, hlúpi a zahľadení do seba. V podstate bez života.
No moje sny s dedkom sa mi so životom spájajú vždy. Myslím ale na ten druhý, na ten život po smrti. A tak mi napadá, že možno zvlášť a práve v tieto dni má každý z nás ešte väčšiu príležitosť uvedomiť si, že čo a ako. Že možno nestačí raz do roka zapáliť sviečku za dušičky a s ňou zhasne všetko ostatné. Že by sme sa možno mohli pohnúť o kúštik ďalej a započať ten svoj sen o večnosti. :)
