1. Bez práce nie sú koláče
Toto ľudové príslovie pozná snaď každý. Naši predkovia žili v zdanlivo odlišných podmienkach ako my, pretože pokiaľ by nezasiali na poli alebo nenakŕmili dobytok, tak by nemuseli mať čo do úst. V dávnejších časoch museli lovci najprv niečo uloviť, založiť oheň a až potom hodovať.
Ako je to dnes? Paradoxne dnes nám systém okolo nás umožnuje získať koláče hneď. Až potom je po nás požadovaná práca. Za istých podmienok by na tomto invertovanom spôsobe nebolo nič zlé. Koniec koncov, ak sa človek rozhodne dobrovoľne pre feudálne fungovanie, je to jeho vec. Hlavný problém však spočíva v tom, že možnosť získať koláče hneď, bez práce, láka veľké množstvo ľudí, často nadmieru inteligentných. Títo ľudia sú potom schopní vymyslieť najdômyselnejšie spôsoby, ako ošuliť prácu, ktorú majú potom dať za koláče. Asi najviac je tento fenomén príznačný vo finančnom svete. Miera, akou sa ľudstvo v tejto oblasti vyžíva je dobre kvantifikovateľná celkovým objemom finančných derivátov, ktorý sa pohybuje okolo 700 bilónov dolárov.
2. Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne
Toto ľudové múdro úzko naväzuje na vyššie uvedené. Menej svedomití ľudia, v procese premýšľania o ľahšom spôsobe splatenia koláčov ako samotnou prácou, kopú malé jamky, jamy, ale i gigantické kaňony, do ktorých ale samozrejme nechcú sami spadnúť. Schopnejší dokážu dômyselne jamy maskovať, aby tam skončil niekto iný, pokiaľ možno ten, kto poskytol koláče. Určite nepotrvá dlho, dokým si nejaký šikovný pionier nevšimne rastúci dopyt po jamách. Čerešničkou absurdity je už len následný stav, kedy si poskytovatelia koláčov uvedomia, že stačí vedieť kde sú jamy, do ktorých sa dá spadnúť. Problém ale nastáva, ak systém začne byť príliš zložitý a komplikovaný.
3. Nikto učený z neba nespadol
Vhodným uzavrením sa javí príslovie, ktoré viacmenej poukazuje na fakt, že nikto nemôže vedieť úplne všetko a i to, čo už vieme je len malý zlomok toho, čo sa dá vedieť. Čím menšia jednotka, o ktorej uvažujeme, tým je to priznačnejšie. Napríklad ľudstvo ako celok toho vie veľa, jedna spoločnost toho už ale vie veľa len o autách a jednotlivý človek bude vedieť veľa už len o tom, ako sa montuje prevodovka.
Ak teda chceme koláče hneď, následne sa snažíme čo najdômyselnejšie vykopať a zamaskovať jamu, časom zákonite vytvoríme niečo, čo sa nedá nazvať inak ako minové pole. A na ňom chceme spokojne žiť. Nikto nikdy nemože vedieť všetko a pri zložitosti, ktorá vládne vo finančnom svete, je nemožné vedieť o všetkých dierach, ktoré boli kedy vykopané. Fungovanie našej spoločnosti preto pripomína úbohého vojnového zajatca, ktorému zaviažu oči a postrčia ho na vyššie spomenuté minové pole. Pokiaľ nenapravíme systém tak, aby zodpovedal morálnym hodnotám založených na svedomitej ľudskej múdrosti, nikdy ako živočíšny druh nebudeme napredovať. Skôr sa budeme podobať, paradoxne, na to slepé kura, ktoré zrno nájde...Akurát, že do neho spadne...
