Peter Fedorik
Zima
Zima je tu...:-D
Nedávno som sa stretol s jedným veľmi zaujímavým a zjednodušeným pohľadom na infláciu, tak ako ju poväčšinou vnímajú ľudia, ktorý majú len základné ekonomické znalosti, respektive zvyknú sa riadiť zdravým sedliackym rozumom, pokiaľ ide o rozhodovanie o ich ekonomickej budúcnosti. Posledné dva roky je tlač peňazí centrálnymi bankami prepieraná v ekonomických plátkoch skoro každý deň. Hrozby a fatálne dôsledky, ktoré expanzia menovej zásoby vraj bude mať na spotrebiteľké ceny je často prirovnávaná k tomu čo sa stalo v Zimbabwe alebo vo Weimarskej Republike. Je však realita skutočne tak katastrofálna? Aký majú činy našich centrálných bánk dopad na bežných spotrebiteľov? Je vôbec polemika o hyperinflácii oprávnená?
V poslednej dobe sa toho popísalo a nadiskutovalo o EFSF a o zapojení Slovenska do tohoto mechanizmu už toľko, že sa človek stráca v tom obrovskom množstve informácií. Aké su ale brutálne fakty, ktoré by mal každý, nielen slováci, mať na mysli, keď sa bude opäť lámať chlieb?
Približne mesiac dozadu sa konala v Prahe prednáška slávneho podnikateľa, učiteľa a autora mnohých motivačných knižiek o podnikaní, Roberta T. Kyiosakiho. Jeho knihy mali na mňa nesporne veľký vplyv, hlavne, čo sa týkalo pohľadu na svet a fungovanie jednotlivca v ňom. V tomto príspevku však chcem adresovať jeden jeho výrok, ktorý mi príde minimálne kontroverzný vzhľadom k morálnym zásadám založeným na dobrom svedomí.
Dnešný svet je plný paradoxov. Poďme sa pozrieť na niekoľko príkladov, ktoré sú v rozpore s tým, čo hlása naša ľudová múdrosť. Ako zdroj ľudovej múdrosti vezmeme poredklá, pranostiky a vôbec všeobecne známe, z pokolenia na pokolenie, sa predávajúce zrniečka toho, čo predstavovalo stavebný kameň spoločnosti našich predkov (ak chcete, tak ľudí žijúcich na území súčasného Slovenska) siahajúc nielen po začiatok misie Cyrila a Metoda, ale i ďalej do histórie.
Na tuto temu nie som zvyknuty vobec pisat, ale obcas ma napadnu veci, ktore by snad mohli poskytnut iny, nestrojovy, "out-of the-box" pohlad na oblasti, casto vyhradne vyhradene vedeckym komunitam, pomocou obycajneho sedliackeho rozumu. Ak by sa moje myslienkove pochody uberali nespravnym smerom nevadi, istotne budem opraveny kritikou. Napriek tomu vsak budem pokracovat v tom, co zivot vo svojej podstate znamena, tvorit...
V poslednej dobe sa stále viac a viac skloňujú problémy eurozóny, ktoré akosi autority nie sú schopné vyriešiť. Prečo je to tak ťažké? Prečo sa napriek všetkým donekonečna skloňovaným nevýhodách eura stále trvá na jeho záchrane? Odpoveď človek nesmie hľadať v samotných financiách, pretože skončí rovnako ako každý ekonóm, konštatovaním, že euro nemá šancu prežiť a eurozóna sa rozpadne. Kde to všetko teda väzí?
"Já si myslím, že by ses vždycky měl srovnávat s tím nejlepším v sobě. Pokud se budeš srovnávat s druhými, a ne se svými vnitřními měřítky, tak až dosáhneš úspěchu - až se staneš mezi ostatními nejlepší - přijdeš o motivaci. A brzy tě někdo předběhne. Když se dostaneš na vrchol, tak je hodně těžké tam vydržet. To už totiž nesoutěžíš s ostatními, už soutěžíš jenom sama se sebou. Musíš se zlepšovat, i když vlastně nikoho nehoníš. Proto by ses nikdy neměl poměřovat s ostatními... Vezmi si, že jsou lidi, kteří, i když pro to udělají absolutní maximum, tak nikdy nebudou nejlepší. To je hrozně deprimující." Jaromír Jágr
Minulý týždeň sa vo švajčiarskom Davose konalo svetové ekonomické fórum. Súčasnú situáciu komentovalo veľa celosvetovo uznávaných ekonómov, no najviac ma aj tak zaujali vyhlásenia miestoguvernéra čínskej centrálnej banky.
Svetová hospodárska kríza, aká tu pomaly celé storočie nebola, vypukla pred ani nie tromi rokmi. O kríze nebolo počut len z každého rádia, z každej televízie, ale i v krčmách, baroch a kaviarniach. Krízou boli všetci ako posadnutí. Rozoberala sa zo všetkých strán, pohľadov i hľadisiek. Hovorili o nej nielen poprední ekonómovia a politici, ale i murári, vodiči, či barmani. V súčasnosti však vzniká veľmi zvláštna situácia, keď sa naopak skoro zo všetkých strán ozýva, že kríza je za nami. Hospodársky rast je späť a napriek varovným vyjadreniam popredných ekonómov sa kríza, jej vznik, príčiny, priebeh, dostali do úzadia a povedomie o tom, čo sa dialo za posledné tri roky všeobecne klesá. Poďme sa teda v sktratke pozrieť na to, ako to všetko začalo a kde sa vlastne dnes nachádzame.
V poslednej dobe sa dve svetové veľmoci nejak príliš často názorovo líšia. Vzniká stále viac a viac problémov, na ktoré sa riešenia hľadajú veľmi ťažko. Chcem len vypísať malý zoznam toho, čo som si osobne všimol. V diskusii môžete doplniť, ak Vás napadne niečo ďalšie.