Aby bolo možné pochopiť skutočný význam eura je nutné vnímať každý štát ako fungujúcu firmu, kde občania predstavujú zamestnancov a odvetvia jednotlivé oddelenia. Takáto firma-štát má isté príjmy, ktoré tvoria hlavne dane, ale i iné položky. Na druhej strane sú samozrejme výdaje. Rozdielu týchto dvoch veličín sa všeobecne hovorí saldo štátneho rozpočtu, ktoré môže byť prebytkové, alebo deficitné. Nieje nutné dodávať, že valná vačšina euroštátov nieje dlhodobo schopná udržiavať vyrovnané rozpočty a už vonkoncom nie prebytkové.
Ak teda štátofirma v danom roku hospodári deficitne, tak si musí na tento previs výdajov nad príjmami požičiať. Existujú dve základné možnosti. Za prvé, štát si požičia vydaním dlhopisov, ktoré ponúkne investorom na kapitálových trhoch, s tým, že čím menší záujem o tieto dlhopisy existuje, tým vyšší úrok musí ponúknuť. Ak je však štát zadĺžený tak, že jeho dlhopisy už nikto nechce existuje možnosť druhá. Štát požiada centrálnu banku, aby dlhopisy od neho kúpila a tým pádom vlastne chýbajúci rozdiel jednoducho dotlačila, resp. vytvorila z čistého vzduchu.
Poďme sa teda pozrieť, čo by sa hypoteticky stalo ak by sa naše Slovensko dostalo do podobnej situácie v akom je momentálne Grácko, Írsko, ale i ďalšie krajiny EU. Ak sa jedného dňa dostaneme do pozície, kedy vládne dlhopisy Slovenskej Republiky už nebude nikto chcieť a my nebudeme schopný nalákať investorov ani na neúmerne vysoké úroky, nebudeme schopní našu situáciu vyriešiť sami. Povedané inak, to, že sme sa vzdali našej vlastnej meny, nám zabráni sa vysporiadať s naším problémom vlastnými silami. Budeme musieť ísť za Európskou komisiou, budeme musieť ísť za Medzinárodným menovým fondom, budeme musieť ísť za Svetovou bankou. Okamžik, keď si zástupcovia Slovenskej Republiky vypočujú podmienky, za akých nám budú ochotné tieto inštitúcie požičať, bude znamenať návrat na zem. No skôr by sa tomu dalo povedať tvrdý pád.
Je pravda, že vo valnej väčšine prípadov si štátofirmy môžu za svoju situáciu samé, avšak v tom prípade zastávam názor, že by si to mali i samé vyriešiť, aj keď cesta inflácie z dlhov natlačením nových peňazí má tiež svoju cenu, no v tomto svete nieje zadarmo nič. Na druhej strane, diktát zahraničných autorít je neprípustný, pretože neberie absolútne žiaden ohľad na ľudí. Ostatne ako dôkaz vám môžu poslúžiť prostesty a demonštrácie, ktoré zachvacujú štáty, ktoré sa už na pomyselnom háčiku ocitli.
Euro teda nie je žiaden benefit, žiaden výdobytok ekonomickej prosperity. Jedná sa o nástroj konsolidácie politickej moci do Bruselu!!!
Na záver doplním len to, že prijatím Eura, sme sa vlastne vzdali našej suverenity, odovzdali ju do rúk práve Bruselu, MMF a Svetovej banky. A nemyslite si, že z toho budeme schopný uniknúť, pretože garancie, ktorými sme boli nútení prispieť do fondu na záchranu zadĺžených zemí nás zavedú do finančných vôd, kde lovia už len vyššie spomenuté inštitucionálne žraloky.
