Nebudem sa zameriavať na detaily, na ktorých sa valná väčšina našich politikov naťahuje. Zaútočím priamo na koncept celého mechanizmu, tak ako ho vidím ja. Po kríze, ktorá nám v rokoch 2007 až 2009 rozvracala svetovú ekonomiku sa konečne objavila myšlienka, ktorá túto dobu krásne vystihuje. "Zisky bánk sa privatizujú, ale straty sa socializujú."
Banky na seba mohli brať a v mnohých prípadoch i brali absolútne neprimerané riziko vzhľadom ku kapitálu, ktorým tieto banky disponovali. Ostatne nie je sa vôbec čomu diviť, vzhľadom na fakt, že valná väčšina obchodníkov v bankách je platená bonusovým systémom. Počas krízy množstvo týchto bánk upadlo fakticky do insolvencie. Riešili to vlády, faktickým presunom dlhov z insolventných bánk na vládne rozvahy.
Situácia je však tak vážna, že ani to však nestačilo. A tak vznikla "geniálna" myšlienka. Vytvoriť EFSF. Je pre mňa až nepochopiteľné, že sa naši politici non-stop naťahujú na takej drobnosti, ako je finálna výška slovenskej participácie, keď základná otázka, ktorú by každý z nich mal zodpovedať je, aký vôbec má EFSF zmysel? O čo sa vlastne jedná v princípe?
Ako už bolo hore spomenuté, pre našu dobu je príznačné privatizovanie ziskov a socializácia strát. EFSF je navrhnuté tak, aby v prípade potreby mohol tento fond nakupovať dlhopisy od vlád alebo priamo dlhopisy ohrozených, tzv. systémovo dôležitých bánk. Fond zatiaľ disponuje približne 450 miliónmi eur, avšak garancie, ktoré národné vlády musia poskytnúť, túto sumu už dávno prekročili. Hovorí sa, že nebudú v konečnom dôsledku stačiť ani 2 bilióny eur. Všetko však na vrub vládnych rozpočtov participujúcich krajín, ktoré tvoríme my, občania platiaci dane.
A tu opäť narážame na morálne riziko. Prečo by mali pomocou EFSF sanovať nezodpovedné banky zase raz občania, i keď nepriamo? Nebolo toho už dosť? Banky, ktoré investovali nezodpovedne musia skrachovať a jediný náklad bude potom niesť fond poistenia vkladov. To je to, čo je treba posilniť! Nie opäť posilniť ochranu rizikových bankovných operácií a ešte k tomu na úkor občanov, ako je tomu v prípade EFSF.
Politici by sa mali teda poriadne a hlboko zamyslieť a začať chrániť hlavne občanov, nie banky. Kto im konieckoncov dáva mandát? EFSF je od začiatku zlé riešenie, ktoré vyhovuje len jednej a jedinej skupine ľudí. A tou sú vlastníci bánk a bonusmi platení bankári.
