Motivácia moja, kde si?

S týmto výrokom sa môžem naplno stotožniť a neostáva mi len súhlasiť...A ten dovetok je úplne luxusný!!! Ano, niečo také je extrémne deprimujúce...Môj názor je, ze človek si má možnosť v súčasnosti vybrať...Buď bude robiť činnosť, ktorú miluje a možno bude mať šťastie a jeho talent a potenciál bude stačiť na to, aby tvrdou prácou a tréningom dosiahol na to, aby bol najlepší, alebo to proste stačiť nebude a človek bude robiť tú danú činnosť len preto, že ju miluje, napriek tomu, že ho môže deprimovať, že v nej nikdy nebude najlepší...No a potom si môže človek vybrať činnosť, ktorú dajme tomu až tak nemiluje, ale je plne presvedčený, že v nej môže, ak bude tvrdo makať, byť najlepší, pretože vie, že má v danej oblasti aj talent i motiváciu...Pre mňa osobne tieto koncepty nie sú vôbec žiadnou novinkou...Síce trošku inak, ale v zásade s rovnakou myšlienkou prišiel Jim Collins v knížke Good to Great...;-)

Odmalička som bol vedený k tomu, aby som bol sám sebe mierkou...Mama sa vždy pýtala, ako sa darí spolužiakom, ale keď som priniesol 3 a snažil sa to zažehlit tým, že pol triedy malo tiež 3, tak mi bolo povedané, že nemám brať ostatných ako mierku...Mám sa sústrediť na môj výkon a hneď nasledovala otázka, či môžem byť s trojkou spokojný, ak neberiem v potaz výsledok celej skupiny. No samozrejme, že nie...Nemôžem s tým byť spokojný, pretože viem, že možem byť lepší...Proste to nejde...Toto sa mojim rodičom podarilo do mňa vtlačiť dosť efektívne...Snažím sa neporovnávať sa s ostatnými, nebrať ohlad na to, ako sa darí tým druhým, nevytvárať na seba tlak vzhľadom na to, ako to ide druhým...Vždy sa snažím si odvádzať motiváciu z môjho vnútra, mojich vnútorných potrieb byť stále lepší a prekonávať samého seba až dokým to pôjde...Ostatní ľudia mi nikdy hranicou, limitom neboli a nebudú...Ak by som mal môj prístup charakterizovať nejakým slovom, tak napíšem kaizen...

Napriek tomu, že len v grobiánskej skratke, tak z môjho pohľadu (čisto osobný názor) by ideálny profesionálny ľudský život mohol vyzerať nejak nasledovne..."Narodenie - Proces učenia v zvolenej oblasti(ach), až do maxima súčasného stavu vedomostí - Prax v danej oblasti so snahou o zdokonalenie vedomostí, procesov v rámci danej oblasti - Penzia spojená s predávaním skúseností, poprípade učením mladých - smrť"...V minulosti človek viacmenej na výber nemal. Narodil sa ako roľník, a tak celý život strávil na poli a týmto procesom bezmyšlienkovite prešiel bez toho, aby na tom v zásade niečo mohol zmeniť...Dnes sme už v štádiu vývoja, kde si po istom základnom formátovaní mozgu naším školstvom je možné vybrať ďalší smer (Ekonómia, Medicína, Právo, atď...)...No a potom v podstate pokračovat v tej jednoduchej línii, ktorú som načrtol hore...

V súčasnosti ma mrzí akurát jedna vec...Tou je neschopnosť našej spoločnosti vymaniť sa z kontraproduktívnych socialistických ideí...Bohužial je okolo nás podstatne viac ľudí, ktorí sú leniví a nechce sa im tvrdo makať...Proste očakávajú, že s minimom práce sa budú mať výborne, alebo aspoň tak dobre ako tí vedľa (!!!)...No a ľudia ako Fico a Paroubek hrajú presne na túto notu a sami posúďte, ako sa im darí...Bol by som podstatne spokojnejší, keby spoločnosť smerovala ku stavu, kde tvrdá práca, nadčasy a vôbec akákoľvek forma dodatočného úsilia je patrične odmenená...Akurát silný predpoklad, že zase vyhrajú voľby socialisti, ktorí budú opäť robiť tú istú politiku, ktorá len tak mimochodom otvára dvere klientelizmu a potlačuje prirodzenú súťaž, sú vo všeobecnosti veľmi demotivujúce a nútia človeka sa obzerať po oblastiach, kde pre tieto odpadové charakteristiky socializmu nieje priestor...