Existencia, cas a hmotnost a clovek...

Na tuto temu nie som zvyknuty vobec pisat, ale obcas ma napadnu veci, ktore by snad mohli poskytnut iny, nestrojovy, "out-of the-box" pohlad na oblasti, casto vyhradne vyhradene vedeckym komunitam, pomocou obycajneho sedliackeho rozumu. Ak by sa moje myslienkove pochody uberali nespravnym smerom nevadi, istotne budem opraveny kritikou. Napriek tomu vsak budem pokracovat v tom, co zivot vo svojej podstate znamena, tvorit...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

V jednej zaujimavej knizke som cital, ze jednym z dokazanych dosledkov Einsteinovej teorie relativity je fakt, ze cas je v pritomnosti hmotnych telies zakriveny viac, plynie pomalsie ako pre telesa vzdialene vo vacsej vzdialenosti. Znamenalo by to teda, ze napriklad pre nase Slnko cas plynie uplne inak ako na Zemi, ako na mesiaci alebo Saturne, pretoze kazda z tychto vesmirnych ukazov ma inu hmotnost. Gravitacia telies vo volnom priestore moze byt natolko velka, ze dokaze pozmenit i drahu svetla, v extremnom pripade dokonca svetlo pritahovat a pohlcovat. V astronomii sa tento jav pouziva pri korekcii pozicie vesmirnych telies, ktore stoja v zornom uhle. Ako teda vnimat cas? Ako plynie cas pri extremne hmotnych telesach? Co v prazdnych miestach vo vesmirnom priestore? Ako rychlo tam cas plynie? Co vlastne determinuje v takomto mieste parametre casu?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skusal som sa hrat z niecim, co som si sam pre seba nazval cross-lingvisticky pristup ku skumaniu vededeckych poznatkov. Cas meriame vacsinou pomocou hodin, akosi linerane. Avsak ked sa clovek zamysli, ze cas je pre jednotlive miesta vo vesmire inak definovany, je treba najst akysi novy mostik, ktory pomoze ludskej mysli zacat premyslat o danej veci v rozsirenom kontexte, ktory mozno zatial neposkytuje sucasna uroven rovnicami podlozenej vedy. V jednoduchosti, clovek nemusi nutne musiet skusat pocitat rovnice, aby nemohol prist s niecim, co vo vseobecnosti moze pomoct ludske zmyslanie posunut dalej. Myslim, ze sa tomu hovori Filozofia.

SkryťVypnúť reklamu

Asi najlepsie zo vsetkych moznych charakteristik mi najviac sadol parameter hustoty. Otazkou je akym smerom by sa tento parameter pre cas dal nastavit. Asi najlogickejsie znie, ze v blizkosti hustoty vo vesmirnom priestore cas plynie pomalsie, je hustsi. Cim sa vsak ocitame dalej od zdrojov hustoty, teda i husteho casu, cas je redsi, plynie rychlejsie. Dovolim si tvrdit, ze mozno existuju miesta, kde je cas tak riedky, ze trebars i len samotna pritomnost cloveka visiaceho v tomto priestore by mohla znamenat hustotu vyssiu nez ma samotny cas. Akych rozmerov by v tomto mieste dokazalo dosiahnut trvanlive mlieko???

SkryťVypnúť reklamu

No a pre dnesny den posledny exkurz...Znamenal by horeuvedeny vyplod mojej mysle nieco pre cestovanie od hviezdy k hviezde? Od jedneho hmotne a casovo hustsieho miesta v priestore ku druhemu? Jednalo by sa zjavne o cestu cez priestor, kde je hustota casu velmi nizka. Co by to znamenalo pre cestovanie vesmirom? Ak clovek vnesie do casu dalsi parameter cas nabera dalsiu dimenziu. Pre cas plynuci pre zem a ludske bytosti spolu s ich vytvormi existuje isty diferencial...Clovek svojou hmostnostou vzhladom ku zemi predstavuje casovy vztah, je v podstate pohlteny hustotou casu samotnej zemi, takze svoju vlastnu casovu hustotu nemoze a nedokaze vnimat.

SkryťVypnúť reklamu

Avsak v pripade priestorovej existencie mimo hmotnejsich telies, mimo zdroj hustsieho casu, moze clovek alebo jeho vytvor fungovat na uplne inej urovni casovo-hustotneho diferencialu. Nestraca teda nahodou rychlost zmysel v pripade spravneho nastavenia tohoto diferencialu, vzhladom k diferencialu na zemi? Existuje moznost pozriet sa na casovo-hustotnu iverziu matematicky? Ja si myslim, ze clovek svojimi vytvormi demonstroval schopnost tvorby odstredivej sily v priestore a fakticky sa teda naucil do istej miery ovplyvnovat cas...Mam vsak taky pocit, ze napriek tomu, ze zrucnostou a zvedavostou sme uz dosiahli mnohych vedeckych objavov, stale nam chyba plne pochopenie toho, co sme uz objavili.

Peter Fedorik

Peter Fedorik

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu