V tomto, ale aj možno v budúcich článkoch sa budem venovať činnosti polície vo všeobecnosti. Nebudem rozoberať žiadne jej špeciálne činnosti. Myslím si, že občanov, ktorých by mala polícia chrániť a ktorým by mala pomáhať zaujímajú predovšetkým tie najzákladnejšie veci, ktoré by mala každá polícia zabezpečovať.
Videli ste v poslednej dobe v mestách, v ich uliciach a uličkách, v ich parkoch, na ich sídliskách pešiu hliadku štátnej polície? Ja osobne som takýto úkaz už veľmi dlho nevidel. V malých obciach takmer vôbec nie. Kde tí policajti vlastne sú? Veď systemizovaný stav policajtov na obvodných oddeleniach dosahuje aj v menších mestách niekoľko desiatok policajtov. Vaše tušenie je správne – vybavujú kopec možnej, nemožnej aj najnemožnejšej administratívy.
Iste, existujú činnosti, ktoré sa dajú vybavovať len zvnútra policajnej budovy. Napríklad činnosti súvisiace s trestným konaním odoberajú značnú časť policajných síl. S týmito činnosťami však bez zmeny príslušných právnych predpisov asi nepohneme a preto sa musíme zmieriť so skutočnosťou, že policajtov, ktorí vykonávajú takéto činnosti, v uliciach neuvidíme. Samozrejme, ak nepočítame občasný výkon mimoriadnych opatrení, ktorých sa spravidla zúčastňujú aj oni, čo je ale na úkor ich zvyčajnej práce a ak sa ho zúčastňujú po obvyklej pracovnej dobe tak to robia vo forme nadčasov, ktoré majú špeciálne zaplatené, alebo si za takýto výkon čerpajú náhradné voľno. Ale vrátim sa znovu k pôvodnému problému. Kde sú policajti poschovávaní a prečo nie sú v uliciach?
Faktom je, že policajti v uliciach nie sú. Výnimky ešte nerobia pravidlo. Poschovávaní však určite nie sú. Plnia úlohy, ktoré im vyprodukoval policajný systém. Teda nie úlohy pre občana, ale úlohy pre zabezpečenie fungovania policajného systému. Ak si odmyslíme policajtov obvodného oddelenia, ktorí vykonávajú trestné konanie, tak v bežnom policajnom dni je potrebné zabezpečiť predovšetkým styk s občanmi, teda prijímanie oznámení. Spravidla to vykonáva jeden až dvaja policajti (jeden z nich chodí tieto oznámenia preverovať). K výkonu služby ostáva ešte pár tzv. „uzemárov“, teda policajtov, ktorí majú pridelené určité časti služobného obvodu, pričom „veci“, ktoré sa vyskytnú v týchto obvodoch majú potom pridelené k vybaveniu (nejde o veci trestného konania, na tieto je príslušný niekto iný). Títo policajti by sa v prvom rade mali „poflakovať“ vo svojich pridelených územných častiach služobného obvodu a neustále si rozširovať svoju miestu a osobnú znalosť a v podstate by mali žiť s týmto územím. Mali by poznať všetky zákutia a špecifiká tohto územia a mali by osobne poznať všetky osoby, ktoré sú nejakým spôsobom v tomto území významné. Teda aj pitie kávy na benzínke by malo, alebo môže patriť k ich práci; samozrejme za predpokladu, že skutočne na tej benzínke sa snažia získať nejaké informácie. Miesto toho ((((((však))))))), vďaka divnej organizácii práce v policajnom systéme, títo policajti sa do svojho obvodu dostanú len vtedy, ak tam musia ísť v rámci nejakej konkrétnej administratívnej veci, najčastejšie priestupku, ktorý im bol pridelený k vybaveniu.
Po „vyšetrovateľoch“, po prijímateľoch oznámení a po „územákoch“ nám ostáva posledná – 4. skupina policajtov obvodného oddelenia Policajného zboru a tou sú tzv. „hliadkovaci“ – hliadkoví policajti. Sú to policajti, ktorí majú, čo sa týka administratívnych vecí relatívne najnižšiu zodpovednosť. Najčastejšie ide o vybavovanie dožiadaní, ktoré sa týkajú doručovania zásielok pre iné zložky polície, súdy alebo iné orgány, alebo o vykonávanie rôznych previerok pobytu občanov a podobne. Týchto písomností je pomerne veľa, ale ich vybavovanie je zvládnuteľné. Práve títo policajti majú v rámci systému policajnej práce za úlohu najmä byť fyzicky prítomní v pridelenom úseku (ulica, niekoľko ulíc, vytipované parkoviská a pod.). Mali by pôsobiť najmä preventívne. Už svojou prítomnosťou by mali odstrašovať potenciálnych páchateľov a mali by v občanoch vzbudzovať ten dávno zabudnutý pocit bezpečnosti. Preto práve títo policajti sú právom braní ako policajti, ktorí najviac zodpovedajú predstave policajta, ktorí pomáha a chráni. Je to aj, alebo najmä preto, že hliadkoví policajti by mali byť vonku v každom počasí, dennej či nočnej dobe a na dôležitých miestach v podstate nepretržite. Na základe uvedeného vyplýva, že títo policajti by mali vykonávať svoju službu predovšetkým peším spôsobom. Aká je však realita? V celom služobnom obvode obvodného oddelenia, ktorý často krát pozostáva z niekoľkých obcí alebo mestských častí, funguje hlavne v noci len jedna, čítate dobre, len jedna dvojčlenná hliadka „hliadkovakov“, ktorá svoju činnosť vykonáva prostredníctvom motorového vozidla.
Občania preto peších policajtov nevidia takmer vôbec, ale vidia len policajné auto, ktoré prejde ich ulicou, pričom po jej prejdení sa presunie do iných úsekov, na jednu hliadku rozsiahleho služobného obvodu. V podstate uvedená situácia je raj pre zlodejov a iné kriminálne živly. Najmä v nočnej dobe, kedy prejde policajné auto parkom (ako inak, po chodníku, skvelý „vzor“ dodržiavania predpisov), pričom jeho rozsvietené svetlá už z diaľky signalizujú, že si treba dať pozor a následne, po prejdení, poskytujú istotu, že sa tak skoro už tam neukážu.
Uvedenú neradostnú situáciu v činnosti polície, ktorá spočíva v jej primárnej funkcii - „pomáhať a chrániť“, t.j. polícia, ktorá by mala byť videná v teréne a medzi ľuďmi, trochu vylepšuje situácia vo veľkých mestách, v ktorých pôsobia policajné motorizované jednotky, ktoré sú v podstate motorizovanými hliadkami určenými primárne na rýchle zásahy. Avšak ani ich, často krát veľmi potrebná činnosť, nič nemení na fakte, že polícia nie je prítomná vonku v uliciach. Tieto motorizované jednotky v podstate už len hasia vyhrotené situácie, z ktorých by mnohé ani nevznikli, ak by policajný systém fungoval v zmysle hesla, ktoré je uvedené na policajných autách.
Uvedeným samozrejme nechcem tvrdiť, že na motorizovanej policajnej hliadke je niečo zlé. Motorizované hliadky by však v rámci poriadkovej polície mali len dopĺňať hliadky pešie a to najmä za účelom rýchlych zásahov. Ako príklad vhodného spôsobu výkonu hliadkovej služby slúži napríklad Francúzsko, kde poriadkoví policajti sú vyvezení motorovým vozidlom typu Renault Trafic (počet policajtov spravidla 8 plus vodič) na určité miesto v meste, na ktorom uvedené vozidlo ostáva stáť a slúži zároveň ako mobilná kancelária a zároveň ako pohotovostné vozidlo pre prípad, že je potrebné policajtov, ktorých vyviezlo presunúť naliehavo inde. Podobne som videl pracovať napríklad aj v Prahe mestských policajtov.
Kde teda vlastne tí policajti sú, keď nie sú v uliciach? Mnohé už naznačuje vyššie uvedený text. Mnohé je však bežnému občanovi a daňovému poplatníkovi úplne skryté. Rôzne potrebné, ale aj nepotrebné a vymyslené policajné akcie a opatrenia, športové a policajné dni, služobné aktívy, schôdzovanie, porady, prevažne o ničom, neustále preškoľovania také a onaké, prevažne k nepodstatným predpisom, často krát úplne diletantská a logiku postrádajúca organizácia práce a v neposlednom rade neuveriteľne dlhodobo hlúpo nastavené kritéria hodnotenia výslednosti práce policajtov, to všetko značne odčerpáva pracovný fond hodín jednotlivých policajtov.
Vyššie uvedeným textom som sa snažil popísať fungovanie poriadkovej polície v mestách. Na vidieku je situácia podstatne horšia – o tom neskôr. Určite, na detailný popis nie je na blogu miesto. Preto nech eventuálny čitateľ uvedené berie skôr ako zovšeobecnené popísanie časti problémov a stavu policajného systému.
