Vznik krajinomaľby sa zaznamenal už v Antike, stredoveku a renesancii, avšak rozvoj krajiny ako samostatného druhu a typu obrazu bol zaznamenaný v 16. storočí a vyvrcholil v tvorbe zátiší a interiérov. Krajina ako autonómne umelecké odvetvie, bola námetom a zrodila sa v 16. storočí v Holandsku, kde v tom čase prevládal silný kalvinizmus, počas ktorého vplyvu sa zakazovalo akékoľvek zobrazenie náboženských tém. Z tohto dôvodu sa začali umelci špecializovať na témy pre ktoré nemali cirkevní predstavitelia námietky. Išlo o mytologické námety, portréty, žánrové scény zo života ľudu, zátišia a krajiny.
Krajinomaľba ako žáner sa objavuje až počiatkom 17. storočia, kedy sa samostatný typ prenáša z obrazov, ako jeho časť na ktorom pracuje viacero umelcov - učňov a pomocníkov hlavného majstra. V dielňach , ktoré pôsobili v západnej Európe pracovali učni a pomocníci postupne sa školiaci na majstrov maliarov. Dopĺňali obrazy majstra a uľahčovali tak prácu svojho zamestnávateľa. Súčasťou výučby bola tzv. vandrovka. Holandskí učni cestovali po Európe napríklad do Talianska, kde sa mnohí usádzali natrvalo a tvorili diela, prípadne sa po určitom čase vracali naspäť do Holandska. Diela týchto umelcov boli ovplyvňované prostredím, kultúrou, podnebím, krajinou, prírodou, druhmi zvierat a typov ľudí a odevom ktorý nosili. Stávalo sa, že veľmi nadaní učni odchádzali od majstrov na kráľovské dvory, kde rozvíjali svoj talent. Tvorili portréty panovníkov, šľachticov a dvoranov, prípadne hostí, ktorých si takýmto spôsobom uctil panovník. Ako to bolo v prípade významného holandského maliara Petra Paula Rubensa. Tvoril portréty, náboženské a mytologické scény, čo sa považuje dodnes za vrchol umeleckej tvorby.
Na Holandských krajinomaľbách, ktoré sa dajú charakterizovať ako 1. typ reálne a 2. typ idealistické je zobrazovaná typická výstavba obrazov. V popredí sú viditeľné okry, hnedé a tmavé farby, pozadie bolo tvorené zelenými farbami a obloha s mrakmi modrými odtieňmi až bielou belobou. Výstavba obrazu má tiež svoje pravidlá, avšak na každom obraze je pomerne dobre viditeľný individuálny prístup umelca a učňa.
Okrem objednávok majetnejších obyvateľov Holandska, cirkevných hodnostárov a panovníkov sa s obrazmi a umeleckými dielami a nerozoznateľnými kópiami diel tiež hojne obchodovalo. Je známe, že významným znalcom obrazov bol aj jeden zo starých majstrov Johannes Vermeer, ktorý sa z talentovaného učňa prepracoval na majstra tvoriaceho vrcholné barokové diela žánrového typu často kombinované s krajinomaľbou a interiérov domov. Tvoril žánrové scény v interiéri architektonických stavieb ako aj portréty a krajinomaľby.
Krajinomaľba pretrváva ako námet umeleckých diel cez 18. po 20. storočie a až do súčasnosti, avšak 19. storočie zaznamenáva posledné obdobie klasického typu tohto umeleckého druhu maľby.
14. september 2018 Mgr. Zuzana Ferencová
