Ešte keď som študovala na pražskej Univerzite Karlovej kde ma prijali po tom ako som dostala predbežný akceptačný dopis a osobne som musela prísť do Pražskej metropoly, kde som si takpovediac vybavila Akceptačný dopis a prijatie do tretieho ročníka na Ústave pre Dejiny Umenia, aby som mohla študovať ako zahraničný študent som sa v piatom ročníku VŠ prihlásila na pražskú Medicínu. Ja som bola veľmi zvedavá ako to vyzerá a pôsobí na mňa prostredie, kde sa učí česká inteligencia. Prihlásila som sa na I lekársku fakultu a II lekársku fakultu, vzhľadom na to, že sa mi nezdali vyučovanie prostredníctvom modulov a v podstate som si ani nezisťovala ako to „funguje“ a preto, že Kráľovské Vinohrady boli od ruky som túto fakultu odignorovala.
Prišla som na skúšky na I. lekársku fakultu a od uchádzačov, ktorí ako som sa dozvedela mnohí sa hlásili zároveň na Právnickú fakultu Univerzity Karlovej. Predbehol nás neskôr bývalý Rektor Univerzity Karlovej ktorý bol v tom čase dekan a urobil predslov a prednášku, ani nevie o čom pretože tam bolo toľko uchádzačov, že som sa do vnútra a ni nedostala. Ked som sa dostala do auly, zobrala som si tlačivá hárky a otázky. Vypĺňali sme ich pol dňa, a ked sme skončili a odovzdali vyplnené hárky som bola oslovená dozorujúcim zrejme doktorandom, že by to mohlo vyjsť, ako fajn povedala som si a spokojne som odišla.
Potom som o niekoľko dní išla na prijímacie pohovory na II lekársku fakultu, kde som ani nerozumela mnohým otázkam a tak som to z polovice natipovala. Šokoval ma vtedajší dekan tejto fakulty, ktorý sa od začiatku do konca doslova rehotal na plné ústa a vybuchoval od smiechu pred celou alou, čo sme tam sedeli asi tisíc ľudí a neprestal sa smiať ani keď sme opúšťali sálu. Povedlal som si, že na tejto fakulte určite nikdy študovať nebudem a v podstate ani nechcem. Poznala som lekára slováka, ktorý sa na túto fakultu dostal na tretí krát a nakoniec skončil v okrajovej nemocnici pri inkubátoroch.
Na Slovensku som sa skúšala dostať na medicínu už ako magisterka desať rokov po skončení Filozofickej fakulty.
No a totálny boli prijímacie pohovory a test, za čo by som dala ruku do ohňa, že je iba a len tipovaný. Otázky ktoré sa skoro nedajú prečítať, nelogické vety pospájané otázky z lekárskych odborov a ten kto ich pripravoval vyberal dlhé traktáty ktoré čítajú snáď doktorandi po šiestich rokoch štúdia medicíny. Biologickú časť som ani len netipovala a protestujúc som odišla z auly. Neverím, že tí čo sa na medicínu do Martina tieto testy netipovali, ale myslím si, že ked študovali na gymnáziu, niečo podobné už pravdepodobne čítali.
Z tých dvetisíc ľudí čo boli prihlásení som skončila na poslednom mieste z posledných.
