Dnešné ráno ma zarazila jednoduchá veta majiteľky kvetinárstva v ktorom som sa chystal kúpiť kvety svojej matke. "Vy ste ale starostlivý manžel , že ste na tento deň nezabudli." hovorila kupujúcemu predomnou . Áno ,príde domov ,roztvorí náručie ,podá kyticu, nežný bozk a hor sa pozerať televíziu. Jeho Medzinárodný deň žien . A manželka s kyticou vo váze radá navarí, urobí bežné domáce práce a radosť jej vydrží celý deň.
Sám som muž,a cítim sa previnilo uvedomujúc si tento paradox.Kvetiny,dezert,sladké slová a šampanské.Dvadsaťminútová obeta a vďaka manželke za jej pohotovosť a starostlivosť po celý jeden rok. Je mi jasné že u väčšiny mužov (česť výnimkám) nieje možné aby sa odrazu zmenil pohľad na fungovanie domácnosti ale tých medzinárodných dní žien by malo byť aspoň o trochu viac než je jeden krát za rok.Tento sviatok nieje o dvadsiatich minútach lásky a pozornosti k ženám, tie by mali byť súčasťou každého bežného dňa. Je o pripomenutí si existencie krajšej polovičky ľudskej rasy ktorá nás všetkých priviedla na svet , a ktorá dodnes nieje rovnoprávna s nami mužmi.Majú nižsie platy,zastávajú nižšie pozície.Ak aj nejaký vyšší post zastávajú ,tak musia byť bezdetné. Po štyridsiatke prepustené , nahradené mladším "kusom" aké vidíme na autosalónoch , reklamných prezentáciách a podobne . Ženská krása je dnes len akýmsi dômyselným lákadlom vo všetkých odvetviach reklamy. §
Dnešný deň je podľa môjho skromného názoru sviatočný preto, lebo aspoň niektorý z nás si uvedomia že ženy sú čosi viac ako len ciele našej túžby , že sú to aj naše sestry,matky,staré matky,manželky,priateľky ktoré si zaslúžia viac než kyticu či dvadsať minút našej pozornosti ročne...
