Rozmýšľam, nemám veľa času, len túžba poznať zázrak prírodyma ovláda-predstavujem si pozostatok doby predhistorickej, ako z hlbín Zeme„duje víchor a náš slovenský kameň trúbi“, terén nevyzerá, že by bolprejazdný cestným vozidlom s nízkym prejazdným profilom, opúšťam ho,prezúvam tenisky a dávam sa pešo, veď 400m je „kúsok!“
Lúka končí objavenou jamou na obilie, kedysi si našipredkovia robili sýpky priamo v teréne, na provizornom zábradlí proti „nešťastníkom“,ktorí by chceli vidieť až na dno, je ďalšia neumelá tabuľka so šípkou pokračujTrúbiaci kameň. Začínam byť netrpezlivý,odhadujem, že som prešiel 300m, tak už to asi tu v dolinke bude, vstupujemdo tmavého lesa, cesta je ílovitá, rozmočená, vľavo studnička, vpravo je riečiskos malým potôčikom na dne, šírka riečiska však dáva tušiť, že nepôjde o bezvýznamnúriečku, a raz za čas a možno často, ako sme svedkami prívalových dažďovposledných rokov, tu hučí poriadna Riava.
Idem už pol hodiny, klesám z kopca, nadávam si, žebudem musieť pri návrate toľko stúpať, ale konečne som na konci, opäť lúka s tabuľami,rozoznávam veľkú naučnú, ktorá ma poúča, že skutočne som na konci, že za toutotabuľou je zázrak prírody „Trúbiaci kameň“ s dvoma otvormi vytvorenými v andezitovejskale, do dnes nezistené, či rukou človeka alebo prírodou. Aby sme boli dokonalezmätený, je na skale číslica s dvojbodkami akože 1194 alebo 1794 alebo súto turecké znaky alebo kresťanské znamenia, je tam aj jednoduchý kríž ajšípka...Naša tabuľa hovorí, choď do prava do kopca 5 minút je tam zastávkaautobusu, možno aj trúbiaci kameň!
Čo už narobíte, keď je to len 5 minút, stúpam na skalu-kopec,stúpanie 30-40%, konečne ho vidím, nie je veľký, ale je to po našom „Balvan“,nachádzam otvory, som sklamaný, že Trúbenie nepočujem, že to nie je tá pravápríroda, ktorá hučí, vytryskuje, buble, šumí, hýbe sa (ano v Grécku námako raritu ukazovali hýbajúci sa balvan na jednom gréckom ostrove Kefalónia),...kľakám si ku kameňu a podľa pokynov z tabule skúšam trúbiťvlastným úsilím, som nasrdený, tak mi to aj trochu zatrúbi, pokúšam sanemyslieť, či som „Trubiroh“ alebo som naletel priaznivcom obce Sucháň, lendúfam, že zatrúbenie počuli vďaka krivoľakej hlbokej doline pod kameňom a urobilisi čiarku do Kroniky, že sa to konečne zas niekomu podarilo-vraj ich nie je veľa. Aj tak vďaka za prechádzku krásnou slovenskou prírodou,kde nie je počuť nič zo slovenskej politiky a zatrúbiť si môžete Slobodnebez správneho poplatku. Možno Vás niekto bude aj počúvať a vypočuje si, čovás skutočne trápi a príde na pomoc, keď stratíte orientáciu, ako bratiaCyril a Metod zo Solúnu.
