Nie je to predsavzatie, je to pokušenie a žiadosti mojich priateľov, aby som konečne začal písať, skúsme! Zaoberám sa nehnuteľnosťami, oceňujem, riešim stavebné problémy, poruchy, dozorujem stavby, sprostredkúvam predaj, nákup, prenájom, poradím-poslúžim-kým doslúžim! Ešte slúžim, článok o dôchodku dosiahol rekordnú čítavosť. Ak by nám za tieto blogy platili, možno by ten dôchodok, bol aj znesiteľnejší.Ospravedlňujem sa za chyby v textoch, ak sa vyskytnú a ja som ich doteraz neopravil. Redakcia je vážna a časovo náročná práca. Ak nenapíšeme svoj názor, neexistujeme. To je pocit, ktorý ma napadol, keď som si prečítal posledný rozhovor pre slovenské média s Fedorom Gálom v "N"ku. Mal by byť v učebniciach. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Rozdrapenec, asi 15 ročný pokrikuje po peknej aziatke, uprostred slnečného dňa v okresnom meste, „I love you“, aziatka ide ďalej nevšíma si ho, on zas „I love you“ a dodá „I love you veľký zadok“, pani sa otočí a reaguje.
Bulvár alebo propaganda? Čítam neautorizovaný rozhovor Lasicu s Banášom, snažím sa z toho vydolovať, čo skutočne Lasica povedal a čo nepovedal. Autor a špiceľ v jednom. To už Jozef Banáš nemôže poprieť. Dôkazy si teraz sám píše.
Bratia a sestry, už nikdy nedopusťme, aby štát vyrábal bezdomovcov a tí nemohli ani odvoliť, lebo sa nezmestili do volebnej miestnosti alebo prišli do zrušenej nevykúrenej škôlky.
Reagujem na článok (rozhovor) Petra Gettinga o povstaní v Budapešti "Pred 70 rokmi utopili protikomunistických povstalcov v krvi." Týmto jatkám velil maršál Konev.
S Irenou Šimunekovou spomíname na staré časy v komentári k jej blogu a súčasná eskalácia útokov na pokrok vykrikovaním o zlých progresívcoch a zlých láskach života, ma vedie zamyslieť sa aj nad pokrokom každého dňa v Paríži.
Keby tam nepostavili Koneva, ani by som nevedel, že máme na Slovensku obec Kružlová. Na pamätník Dukla, som sa išiel pozrieť cez prázdniny, ako siedmak v roku 1971 s rodičmi, mojou tetou so strýcom z Čiech, ktorí to iniciovali.
Čo by ste dali skôr? Budeme písať Východ alebo Západ, ako prvý? Kto o tom rozhodne? "Sloboda prišla z Východu" reční politik a hneď tam musí stáť nová socha podľa Róberta Fica a Sergej Vadimovič Andrejev za Putina ďakuje?
Test vedomostí každé tri roky v 15 rokoch je len PISA test. Skutočný život začína, ak máte nové auto a po 4 rokoch idete na STK, potom už každé dva roky a keď si zle zvolíte, politik sa vás chystá bezpečne testovať každý rok.
Muž, pivo, terasa, Bratislava, Havel, vojna, absurdný svet otvorených máp. Rok sa s rokom zišiel a opakovanie je matkou večnej múdrosti. Je čas Václava Havla, ktorý by mal, ak sa my dožijeme 5.októbra 2026, už 90 rokov.
Rozmýšľam, ako dnes vlastencom podrážajú nohy politici, ktorí majú len miništrovať a počúvať svojho voliča občana, platiaceho dane, na rozkaz nastúpeného v plnej poľnej, idúc brániť svoju rodinu.
Obrana vlasti, nadšenie Československej mobilizácie v roku 1938 bolo strhujúce, všetci chceli ísť do prvého sledu, hovorí znalec slovenského storočia, právny historik Pavel Kosatík.
Ráno som domácim záujemcom o novinky ukazoval obraz-video 2977 svietiacich dronov, ktoré sa ako mračno vzniesli a vytvorili ilúziu dvoch veží World Trade Center v spomienke na obete z roku 2001.
Možno je to krátka budúcnosť, v ktorej sa možnosti uniknúť pred spoločenským napätím zužujú. V Európe rastie podpora hnutí, ktoré mnohí analytici označujú za extrémne, a zároveň sa zvyšujú obavy, kam takýto trend povedie.
Jan Masaryk je dnes policajne exhumovaný. Mám z toho zimnicu. Je pochovaný v Lánoch. Nikdy som tam nebol. Mal by som byť, cítim to rodinne.
V roku 1970 bola práve vydaná kniha od Jána Wericha "Lincoln 1933" zošrotovaná. Súbor poviedok autora Jana Wericha sa mocipánom zdal podozrivý. Prečo je súčasnosť po Ficovom prejave podobná normalizácii?
Prídem na cintorín a tam pusto. Čakal som, že nebude veľa ľudí, že väčšina svoju púť skončí skôr, ako 96 ročná pani, ktorá práve zomrela.
„Zasa sú tu, prišli v noci, aby mohli kradnúť a zabíjať?“ Pýtam sa susedky prečo chodí len muž so psom večer? Bojím sa, strach sa dá krájať. Večer či noc, svetlá silnejšie, ako kedysi boli, ale strach mám stále.
Bol som pozrieť park s krásnym menom Hviezdoslav. Je v Martine, meste ktoré má špeciálny slovenský nárok s oporou v zákone, ako národné kultúrne centrum Slovákov. Hanba mesta, park je roky stavenisko.
Nie je to žiadna katastrofa, keď chodíte opäť na katastrálne úrady a pre chýbajúce kolíky, čo si pastier píšťaly vyrába, voláte 7 x geodetov. Ale určite treba centrálne plánovať, emigrácia je na ceste na lusk prstom.
Nedávam otazník, neviem či by mal vôbec lord chuť prísť do Matice, v ktorej sa dejú čudné veci, nielen tá s tým Národným pokladom, ktorý sa dodnes hľadá.
