Môj otec je tiež záhradkár, chceli si to nedorozumenie dať do poriadku, na úrade to majú už desaťročia...Keď sa ma pýtal v 1980tom, či si má urobiť ešte záhradku po tom, čo pôvodnú (viem, že tam bolo predtým mestské smetisko, či už dovolené alebo nedovolené neviem, ale ako dieťaťu mi to tam riadne smrdelo dechtom a inými pachmi, ktoré som nevedel priradiť a čudoval som sa už tak mladý, že sa tam bude dať niečo sadiť a dokonca jesť....)pri mestskej plavárni v Žiline mal dočasne na 5 rokov a bolo to dokonca až 15 rokov, keď ju zaliali betónom a najprv tam urobili parkovisko pre Sympomech (to bola kedysi taká výstava-sympózium mechanizácie) a v 90tych rokoch Liedl....tak som mu povedal, že jeho baví byť v záhrade, nech to ešte skúsi. Dávali vtedy ponuku na dolinky nad súčasnou priehradou a novou Mojšovou Lúčkou, vtedy to vyzeralo veľmi zle, nič sa tam nepestovalo, nepáslo, boli to príkre svahy plné divých trnkových kríkov a šípov a navyše podmočené (pamätám si, že po jednom daždi sa zosunul celý svah na cestu I 18, ktorý predtým družstevníci zle obrobili). Trvalo mu to asi tri roky, kým systémom odvodnenia, terasovania urobil z neduživej pôdy úrodnú a vypestoval aspoň trocha zeleniny a ovocia pre svoju rodinu. Vždy keď som mu pomáhal, mal som pocit, že som doslova otrok, čo tam bolo otrockej roboty. Dnes má 84 rokov a viem, že žije v duchu príslovia...Keď chceš byť šťastný jeden deň, Opi sa!, keď rok Ožeň sa! a celý život, Založ záhradu!
Tí z okraja Košíc sa síce nasťahovali do záhradok, ktoré zrejme pôvodní užívatelia dôchodcovia opustili, pod hrozbou vysokého nájomného alebo vysokej ceny za odpredaj, ale zvolili si tú prvú alternatívu príslovia, byť šťastný jeden DEŇ!
Verím, že nie všetky záhradkárske osady takto dopadnú a verím, že si tento problém všimnú aj Tí, čo dnes o veciach rozhodujú.
