Vyšiel som len na obed, že sa hneď vrátim a dokončím svoj program dňa. No nedalo sa! Pochôdzkové divadlo ma strhlo. V nedalekej divadelnej kaviarničke vyhrávala muzika, profesionálne vydarené teleso "Sherpa Band" s osadenstvom, ako pozerám z absolventov žilinského konzervatória a navyše mojich spolužiakov zo základnej školy. Oni sa rozhodli živiť muzikou a skutočne im to ide. Názov majú výstižný, skutočne robili koncert, ako mi Igor Gajan hovorí, v jeden deň v bani a poobede stihli ešte aj na Gerlachu. Majú radi výškové rozdiely, nielen v tónoch a dychoch, ktoré radi využívajú. Zaujali viacerých, hneď mali plný stôl drinkov. Prídu ešte večer, prídem aj ja.
Chcel som už odísť, ale priatelia ma zavolali na hru "Nostalgia", réžia Marián Pecko. Tiež Žilinčan, občas sa na cestách stretáme, zo Žiliny a Banskej Bystrice až po Krakow. Marián už má za sebou stovky divadelných réžií v činohre, babkových divadlách, opere i cirkusových šapitó. Neodolal som a pozrel som si túto hru. Môžem ju určite odporúčať. Téma emigrácie, je stále aktuálna, podaná navyše s odhodlanými hercami, zahrať čo najlepšie v zaujímavo riešenej scéne, malej kompaktnej a zároveň dynamickej. Cítil som sa skutočne dobre. Nedali mi zaspať a nútili ma premýšľať o osudoch Slovákov, ktorí pravidelne opúšťajú svoju zem, svoju krajinu a hľadajú šťastie, prácu a lásku vo svete v cudzom jazyku, kedy ich deti, často už nepoznajú pôvodnú materinskú reč. Nepotrebujú ju! Je nastolená otázka, či sa dá zvrátiť tento proces pokračujúcej emigrácie, keď máme otvorené hranice, ale málo príležitostí pre mladých ľudí, keď sa istoty úradníkov konzervujú, kvalita produkcie a populácie klesá, nie je kde sa dovolať pomoci, občas sa nezobudia alebo sa tvária, že ich obťažujete aj na núdzovom čísle, nedočkáte sa reklamácie ani vrátenia peňazí, zálohy končia s bankrotom právnickej osoby a mnoho iných neduhov dodatočného zdaňovania. Keď sa konkurencia znižuje vo všetkých oblastiach v spoločnosti, nič neprekvapuje, nič sa vlastne nemení, korupčná špirála zostáva trvale na vzostupe, peniaze ovládajú morálku a smer politiky. O politiku ľudia prestávajú mať záujem, ako dôsledok nemožnosti ovplyvniť dianie v materiálnom dostatku, čo ovplyvňuje súčasnú emigráciu a vnútornú ľahostajnosť k veciam obecným. Radi vidíme vracať sa Tulákov zo sveta, keď donesú ekonomické výsledky, ocenenia z akejkoľvek oblasti kultúry, vedy, športu, postavia si na Slovensku dom, zasadia strom a splodia syna. Už len starať sa, o Dom, o Strom a budúcu generáciu, aby nám neutekala a nezabúdala na náš ľúbezný jazyk. Krajina bez ľudí, zahynie!
