Nie nebudú lietadlá, hrozia búrky čo keby sa pilotom niečo stalo?
V Moskve opäť 9. mája čakali na zvony Kremľa zo Spasskej veže z roku 1491, ktorá stále nesie na špici červenú komunistickú hviezdu miesto zhodeného dvojhlavého orla, ktorý tam sedel naposledy v roku 1935.
Prichádza Putler s ochrankou, má celkom zdravú chôdzu a podchvíľou niekomu máva a gestikuluje v dobrej nálade.
Zdraví sa s veteránmi ovešanými kilami medailí, prechádza okolo dvoch neobsadených miest, váha nad jedným voľným sedením a napokon sadá ku druhým veteránom, deku si dáva na kolená, je chladno a búrkové mračná nad mestom, vietor do 9km za hodinu. Ideálne počasie v štyroch ruských mestách s vojenskou prehliadkou.
Paráde marš bez preletu lietadiel, znie rozkaz. Hroziaca búrka nad Moskvou. Zákaz platí pre všetky mestá.
Pršiplášť má VOVA pripravený. Všetko môže začať. Najvyšší VODCA je na mieste.
Len mi nedá spať, prečo veľkolepo s vojenskou prehliadkou, takto neoslavujú po celom svete,
keďže šlo o poslednú svetovú vojnu a zúčastnil sa ho prakticky celý svet?! Nikto predsa nechce ďalšiu!
Šojgu má celkom dobrý vojenský hlas, podáva hlásenie s rukou primrznutou pri hlave. Putler sa tvári rovnako.
Netrpia žiadnou chorobou. Gerasimov chýba, nevidím ho.
Sovietská nostalgia je v Rusku obľúbená. Na premávajúcich vozidlách za Ruskou trikolórou vlaje zástava Sovietskeho zväzu s kosákom a kladivom. Dychové nástroje kombinované s bubnovaním udávajú rytmus, ako kedysi v Nemecku s iným Vodcom. Všetci sledujú očami zástavu. Nevidím im do hlavy, čo si pri tom myslia. Možno sa nevedia dočkať konca.
Vyhlásenie vojny sa nekonalo, kartotéky horia...nikto neprotestuje, všetko ide ako vždy. Spomínal kedysi Černomyrdin, autor citátu "Nikdy v živote sa niečo také nestalo, a už je to tu zas".
Teda na západe už v rozstrieľaných mestách nič nie je ako bolo. Tisíce mŕtvych a vyhnaných.
Na ceste do Montrealu cez Slovensko v čase keď v Moskve, davy civilov a uniforiem čakajú
na pokyn "gosudara", ktorý verí vlastným slovám, a usmieva sa na veteránov boja za vlasť, uteká lekár Voloďa s troma deťmi a manželkou do Kanady, ktorá mu poskytuje azyl.
V Poľsku je ruský veľvyslanec v tej samej dobe obliaty červenou farbou. Je to farba preliatej krvi, ktorá stále tečie z otvorených rán obetí vojny na Ukrajine.
Verím, že Rusko nemá ani 77 bojaschopných lietadiel. A ak nedajbože má, vidieť strach Putina preveľký, že nedovolil ani ten majestátny víťazný prelet, ak by nejaký pilot spravil zo seba kamikadze bombu a zrušil jeho hnusnú oslavu.
ON nemá už čo oslavovať, už to nie je jeho víťazstvo. Nie je jeho dedičom!
