Je nedeľa ráno. Dusno prerušené silným dažďom. Otvorím správy, v Pensylvánii na stretnutí s republikánskymi voličmi kandidátovi na prezidenta USA Trumpovi strelec člen strany prestrelil ucho, "staré dobré časy atentátov sú späť?" Nie, len žijeme a buď sa staráme o svoj svet, alebo ho necháme blbnúť. Blbneme, keď sa uzatvárame do bublín, nepočúvame okolie ani partnera, nechceme pomáhať. Jedna krátka ale silná búrka kontruje veľkej akcii. Sú materiálne škody a ranení. Ľudia si pomáhajú. Nezabudli o čom a v čom je sila človeka, život v skupine, v obci, štáte, na tejto krásnej zázračnej modrej planéte. Je tu nádej na prežitie aj do budúcnosti. Systém funguje.
Pohoda pokračuje, spustil sa predaj lístkov na akciu o rok. V Bratislave benefičný koncert na podporu.
Kalné rieky sa vyčisťujú. Stany a rany zašívajú.
Je však stále dusno, aj medzi ľuďmi. Jeden žije v dome s desiatimi izbami sám. Nikoho už nechce. Chce si sadnúť na koľajnicu a čakať na rýchlik. Nerozumiem, veď pred chvíľou sa o svoj svet zaujímal? Odmieta uražlivo ponúkanú nízku mzdu, ale inak sa nesťažuje. Peňazí dosť na všetko.
Janko tvrdí že je kapitalizmus vyčerpaný a kvituje tézu, že napriek sociálnemu štátu, nie každý môže na dovolenku.
Mne odkazuje, že sa so mnou nedá diskutovať a že miešam hrušky s jablkami. Nuž mu vysvetlím ako to mám ja s ovocím, ktoré tak radi do politických tém vnášajú účastníci čo im dochádzajú argumenty a kam a s kým ísť ešte na dovolenku.
Nemiešam Janko, poznám hrušky ktoré sú krátko chutné a rýchlo hnijú aj kvas musíš rýchlo páliť. Jabĺčka oproti tomu sú trvanlivejšie a keď ich dobre skladuješ od jesene do jari ti chutnú radosť robia. A kompromis, viac druhov hrušky vysadiť a máš ju dlhšie na stole v lete a jeseni. Do jari nevydrží, pálenka hruškovica vydrží.
Sused sa ma pýta kam idem na dovolenku? Sedí doma a nikam nechodí, len ak sa mu kocúr nevráti, hľadá ho.
Obraz zmeny číslo štyri.
Premiér samozrejme očakáva už druhý atentát a preto sa so svojou frajerkou vydal na dovolenku a ukazuje nám nepoškodené, stále dobre vyšportované telo. V pozadí je jedna francúzska barla, ako spomienka na Banskú Bystricu a jej vynikajúcu nemocnicu, ktorá lieči tak, že ľudia vychádzajú z budovy ako znovuzrodení. Čo ma zaráža, že má košík v obchode prázdny.
Búrky priniesli povodne, kamenné lavíny ako v Monkovej doline pri Ždiari, privalilo prístrešok a z 13 ľudí sú aj dve obete, dve ženy. V Lúčkach na Liptove je vodopád bahnitá voda a rozlieva sa po celej obci, hádam dnes ako aj v minulosti už opadla.
Voda zašpiní, voda vyčistí, tak to bude dokola až do konca sveta, kým bude systém príťažlivosti fungovať.
Peknú nedeľu zo srdca prajem najmä Kamilom a iným dnešným šťastlivcom, ktorý si život vedia užívať alebo prežili búrku či atentát.
