Oskar Rózsa v prítomnosti politika štátneho tajomníka Lukáša Machalu na ministerstve kultúry vysloví tvrdé slová na adresu občanov Slovenskej republiky, ktorých dokonca posiela zaliezť kamsi do dier?
Údernosť je zvýšená prítomnosťou ďalšej osoby Daniela Bombica alias Danny Kollára, ktorý sa stále nezbavil troch zatykačov za šírenie neonacizmu extrémizmu a kyberšikany.
Špinavosť vyjadrenia oslovenia v štátnom jazyku, je šírená verejným videom, kde práve Bombic sa stavia do pokračujúcej úlohy fašistu Mussoliniho-gestom dvihnutia brady a oslovuje nejakú inú skupinu ľudí, keďže tá jeho hymna nebude pre nás. Mohol by sa presnejšie vyjadriť, akú zástavu, štátny znak, hymnu má na mysli, kedže je zatiaľ známy tým, že dostal zákazku z ministerstva kultúry a zrejme aj nejaký preddavok, ktorý teraz evidentne s Machalom skvelo zapíja a zajedá v Londýne.
Do toho vyjadrenie predsedu vlády SR Róberta Fica priamo na RTVS (musel som chvíľu rozmýšľať, ako sa volá štátna televízia dnes, ktorá sa priebežne mení podľa nálady politikov), ktorý sa nám prihovoril s témou predčasných volieb, lebo sa nechce nechať politicky vydierať. Je už navidomoči zotavený, sediac v slušivom domácom svetríku v kresle s pozadím mne neznámeho obrazu, na ktorom osamelý človek kráča v plúšti blata oproti zime nezime širokou vidieckou ulicou v neznámej krajine, ktorá surrealisticky splýva v hmlistom počasí a pripomína roky tesne po vojne, kedy ničoho nebolo a ľudia hladoveli ako aj civeli do prázdna, čo bude či nebude. Politici sa vraj v tej dobe, ako píše Ladislav Mňačko v roku 1968, strhávali pri každej návšteve v politickom úrade, či už idú zasa brať niekoho vysoko sa trasúc. Boli to časy besné, obesený prvý tajomník Slánsky priznal že je americký agent, nemal rád mučenie. Nikto nemal čisté svedomie, ani on, že nikoho nemučil. Fico svojimi vyjadreniami už prekročil hranice srdečnosti a tiež pokračuje v prznení ďalšieho štátneho symbolu, ktorý má tiež na stole, ako si môžete všimnúť. Zostane mu asi ako spomienka suvenír v tvare srdca na Slovenskú republiku, keď sa mu ju podarí úplne rozbiť a nechať ovládnuť opäť Ruskom.
Prvá vojna nám dala Československo a hymnu, ktorá začínala hľadaním domova. Druhá vojna nám dala rozdelený svet na sféry vplyvu. Železnú oponu, spustil Stalin, keď sa pokúsil posunúť dobytú hranicu a vyhladovať pritom celý Berlín. Napriek písomnému záväzku z roku 1943, sľubu obnoviť roztrhané Československo v roku 1938 Hitlerom, Stalin si vzal podiel z krajiny ktorá povstala a škrtol mu Podkarpatskú Rus, asi preto že znela príliš Rusky alebo ju už dopredu chcel oslabiť.
Pád opony po páde Berlínskeho múru otvoril svet slobodného cestovania, obchodovania, vzdelávania.
Nacionalisti po trápnej pomlčkovej vojne sa dočkali ďalšieho trhania z koláča a 1.1.1993 vzniká samostatná Slovenská republika a po ďalšej trápnosti s Unimobunkou, že nebude žiadna hranica ani v mysliach ľudí, sa budujú tvrdé hranice s colnicou a pasovou kontrolou. Desí ma pocit, že sa ocitám v Protektoráte vytvorenom agentom KGB Mečiarom, keďže informácie o tom prepojení, mal na stole aj prezident Václav Havel.
Prvý čo dostáva na Slovensku azyl je skartačný generál Lorenz, potom čo ho odsúdili v novom štáte Česká republika, ktorá stále zdieľa zástavu aj kultúru Československa a dnes prichyľuje nových azylantov, strácajúcich vieru v budúcnosť, keďže ju dobre poznajú z Osvienčimu a inú od Slovákov nečakajú.
Slobodný svet nám však napriek tomu otvoril náruč bezpečia, ktorého sme sa chytili a dúfam už nepustíme. Vieme ako dopadol Jan Masaryk, keď spoznal osobne Stalina a zákerných komunistov.
A teraz tu máme politickú výzvu!
Oskar nás vlastne vyzýva do občianskej vojny, hrotí a eskaluje situáciu, napriek uzneseniu NR SR po atentáte na Fica. Čo na to Fico, ktorý už politicky zatvára ľudí pre schvaľovanie aj odmietanie násilia?! Môžme ešte u neho vidieť nejaké svedomie?
Pokračujú politicky v trhaní hymny štátu, hranice, pre iných ľudí a ešte sa pritom aj smejú s fašistom a plochozemcom toho času búrajúci aj zvyšok kultúry Slovenska a štátu.
