Autor Roland Ondruš sa zamyslel, po predvolebnej diskusii Pročka s Blahom konštatuje, tvrdí, že ideme voliť hercov, feťákov, fašistov, biznismanov a liberálov. Tá nálepka s názvom Liberál, je tak často používaná, že ma až irituje. Rozmýšľam, som liberál (odjakživa som mal rád slobodu, slobodu prejavu, opretú o moju neutíšenú zvedavosť), poznám liberála, čo je liberál? Idem voliť liberála? Dobre nejdem voliť hercov, fašistov, liberálov podľa posledného označenia. Budem voliť čo?! vychádza mi, že každý, kto chce ísť do volieb, si musí upraviť svoj imidž. Môj kamarát, vyhlásil, nemám rád liberálov a vypil do dna duplovaný „stakan“ vodky. Chcem získať jeho hlas? Vyhlásim v kampani, nie som liberál! Čo teda som? Krédo jedného známeho filozofa, bolo: "Poznaj sám seba". Je známa jeho veta, "Viem, že nič neviem!" Idem hľadať voličov, čo nevolia liberálov a budú voliť mňa Cenzora.
Poznám sa? Štátny rozpočet, už je dlho liberálne poddimenzovaný alebo sa mýlim? Ovládli ho sociálni liberáli?
Máme tu strop výdavkov, tesne pred voľbami, aby novú vládu nenapadlo vyskakovať a možno tie nové voľby, budú znova. Nebudú mať peniaze, aby zvládli ľudí a stav krízy. Či je tu cesta? Strop sa účelovo, preruší, podľa výsledku volieb a budeme opäť liberalizovať rozpočet, veď peňazí je dosť, sú len papierové alebo dokonca virtuálne, či digitálne. Zlato, to bol vlastne len omyl, nikto ním už nekryje. Alebo áno, je tu potrebné niečo zakrývať, veci verejné,ako sa to deje so SkyToll, keď už má len jedného majiteľa?
Bože, to je otázok, kým nájdeme toho správneho politika, čo má päť P, ako tá správna slovenská nevesta.
Kto to bude? Zelené sako alebo niečo zmysluplné, spravodlivé, nádejné?
