V roku 1982 som v televízii videl dokument o siedmich Nitranoch, kde dramaturg jasne a výstražne prostredníctvom filmu dáva najavo, že moc v socializme je pevne v rukách štátnych orgánov, súdy vyriekajú spravodlivé tresty, jedným z nich je 107 rokov za vraždu, znásilnenie a únos medičky Ľudmily Cervanovej, mojej rovesníčky v jedno prázdninové leto roku 1976.
Nemáte informácie, neviete posúdiť. V roku 1977 oficiálna tlač a moc doslova besnela, každú chvíľu boli objavení trosečníci a odpadlíci alebo Kto je vlastne Václav Havel? Nevedel som nič iné, len to, čo bolo v novinách napísané.
Texty, slová, jeden hovorí tomu, druhý onomu. Vietor a čas spraví veľa. Aby to bolo ešte tajuplnejšie,
prvé zásadné svedectvo som mal v rukách už v roku 1986, viazané v ľahkom krčivom obale, v červenej farbe a rozdávalo sa to na sekretariátoch jednej strany KSS, ktorá mala podľa známeho čl.4 ústavy vtedajšieho štátu, vedúcu úlohu nad všetkým činom a nad nami všetkými. Asi pre ochranu nás všetkých pred všetkými nepriateľmi, vonkajšími aj vnútornými, bolo ich veru veľa, až nikto nevedel, kto je kto. Nuž prišla táto brožovaná knižočka. Jeden člen, myslím že bol kandidát, mi dovolil do nej nahliadnúť, nechcel mi ju ani požičať, aby som si ju podrobnejšie prešiel.
Pripomína mi to tú istú staronovú modelovú situáciu:
Vyšla kniha o Kauze Cervanová, tentoraz v dobrom tvrdom balení, dali si záležať, je to len prvý diel! S podtitulom citujem:::: Návod na čítanie je obsiahnutý v podtitule "Ako vrahovia klamali verejnosť a vysmievali sa spravodlivosti". Okrem napätia podáva zdrvujúcu kritiku mediálnej manipulácie, založenej na vykresľovaní vrahov ako obetí, čím je tento takmer 40 rokov starý príbeh aktuálny aj dnes.
Autor v spolupráci so sudcom Jurajom Klimentom zhromaždil dosiaľ nepublikované dokumenty a informácie, odhaľujúce šokujúce fakty o tomto brutálnom zločine.
Bývalý dozorový prokurátor Milan Valašík sa pri čítaní rukopisu Kauzy Cervanová s veľkým prekvapením vyjadril: „Odkiaľ ste to všetko vyhrabali? V roku 1982 som na súde zastupoval obžalobu, ale to, čo sa vám podarilo odhaliť o intrigách páchateľov, sú aj pre mňa nové fakty.“ koniec citátu.
Jedno ráno som pozeral staré nahrávky, rád si občas pozriem nejaké dokumenty z televízie, neopustilo ma to ani po rokoch. Mám tam starší časozberný dokument "Kauza Cervanová", čo natočil Robert Kirchhof. Zaváhal som, či ju mám vymazať, nič sa v tejto veci nepohlo nikam, všetko skončilo „posledným súdom“. Venovala sa mu už v tej dobe redakcia publicistiky a dokumentaristiky, vyšlo im posolstvo jednoznačné, že sú vrahovia a príkladne všetci siedmi potrestaní. Sudca však na novom pojednávaní tvrdí, že kauzu medializovali oni. A to nechápem, v dokumente sa nemohli k ničomu vyjadriť. Bolo to tak, ako to uviedla televízia v roku 1982 a muselo to tak byť, lebo sa o tom mali všetci adepti práva, povinne učiť. Niekoľkí len o vlások unikli definitívnemu trestu, keď korunná svedkyňa odvolala na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď. Napriek úradnému dokladu, kde sa v tej dobe nachádzala (150km od Bratislavy), odsedela si trest za krivú výpoveď.
Vzácnosť toho časozberného snímku je v tom, ako si jednotliví aktéri nakoniec vec vykladajú, a nepripúšťajú omyl, dúfajúc, že vec skončila a budú mať pokoj, už nikto sa ich nebude na nič pýtať..chvíľu som film pustil v pasáži, ako sa na Patológii bavia dvaja starší muži, o mrtvole, ktorá je jasným a nespochybniteľným „svedkom“ dôkazom. Jeden sa rozčúli a odíde, no nevypnutý mikrofón zaznamená jeho reakciu, že ten čo potom písal niečo o mŕtvole, že ju nevidel.
Perlou je vyjadrenie sudcu, ombudsmana JUDr.Otakara Motejla, ktorý vo filme, ked mu premietnu záverečnú reč sudcu, ak by bol nútený v takom prípade rozhodnúť, že by vyzliekol pred tým talár, aby nemusel ten rozsudok vôbec vysloviť. Nevymazal som ju, je to unikátny dokument, a asi som tušil, že ten deň uvidím knihu, ktorá ma vydesí, že sa znova kauza medializuje iným spôsobom. Potvrdzujúc posledný tvrdý vývoj a nové úpravy zákonov na báze antiterorizmu a možnosť Vás všetkých obviniť bezdôvodne, držať vo väzbe, je priam pokračovanie šírenia strachu z roku 1982, dokonca s návodom na čítanie.
Je to dielo človeka, ktorý už bol pristihnutý pri klamstve a mal by ísť na detektor lži, ako to urobili samotní "nitrania". Nech odpovedá na otázky, že knihu spracoval na báze najlepšieho svedomia, dobrovoľne, bol pri tom pri vedomí a nikto ho k tomu nenútil.
Myslím, že kto má trochu kritické myslenie a prešiel si 72 dôvodov, prečo NS ČSFR rozhodol v roku 1990 o zrušení pôvodného rozsudku na návrh sťažovateľa Generálneho Prokurátora JUDr.Tibora Bohma, ale citujme:
Dňa 23.3.1990 podal Generálny prokurátor vtedajšej ČSSR na Najvyšší súd ČSSR sťažnosť pre porušenie zákona, v ktorej napadol porušenie zákona.
V dňoch 16.-19. októbra 1990 sa konalo verejné zasadnutie NS ČSSR. Bol vynesený rozsudok, v ktorom NS ČSSR zrušil pôvodný rozsudok KS SSR a Uznesenie NS SSR z rokov 1982 a 1983,v plnom rozsahu poukázal na vyše 72 pochybení v pôvodnom konaní. Vec vrátil prvostupňovému súdu s príkazom, aby rozpory odstránil.
Na KS v Bratislave pojednávania s prestávkami trvali 14 rokov, no rozpory nie sú odstránené dodnes. Obvinení sa opätovne stali odsúdení za únos, znásilnenie a vraždu v spolupáchateľstve bez dôkazov.
Súd neprijal prvotné a neopakovateľné svedectvá prvých vyšetrovateľov z roku 1976 a hodnotil neprijaté dôkazy. Na základe tohto rozsudku, justičného omylu, inak si to neviem vysvetliť, sa dobrovoľne poddali vyšetreniu na detektore lži, tak ako sa kedysi nechali donútiť k priznaniu. Ani jeden z nich podľa experta, ktorý viedol vyšetrenie na detektore neklamal. Je vysoký predpoklad, že prvý diel bude mať druhý, šťastné rozuzlenie. Že „nový“ Generálny prokurátor, opäť otvorí kauzu, podá sťažnosť pre porušenie zákona, lebo to môže, a zrejme chce urobiť, nakoľko vláda sa o vec zaujíma v osobe pána JUDr.Kaliňáka, ministra vnútra, ktorý sa zúčastnil na krste knihy osobne. To je môj pohľad na obdobie, ktoré som zažil a cítil na vlastnej koži, kauzu mojej rovesníčky, publicistiku, podanú sťažnosť, dokumenty, knihy, filmy aj túto poslednú čudnú knihu.
Prípad je to hlboký, dlhý až široký a bude zrejme opäť vo veci rozhodovať spravodlivý súd, po odhalení výsledkov skúmania Petra Tótha, ktorý objavil dokument, že Cervanová nebola nikdy znásilnená ani unesená, že sa dobrovoľne podrobí skúmaniu na detektore lži, čo ešte vie on vo svojom druhom diele a mala by vedieť spravodlivosť, ak ani on neklame.
Pozemský súd môže, je to o nás živých, lebo o poslednom nič nevieme, či by zobral do úvahy všetky tajomstvá a pochybnosti v prospech obvinených.
