Volia si dnes medzi strachom a svedomím? Volia si drancovanie trhanie Zbierky zákonov? Volia si silnejšieho vodcu, ktorý vie rozdávať našim bez postihu? Však tresty skrátime, zrušíme?!
Kočner čaká? Je to on čo vydiera?
Vyberte si! Rožok áno, ten je na výber. Nemôžeme si vybrať ministra vnútra. Je po voľbách zvykajte si, teraz som tu ja! Dnes „padla hlava“, aby národ dostal aspoň niečo. Odvolali štátneho tajomníka Kuffu.
Dubček v roku 1969 bol tiež v dileme. Pokračovanie reforiem alebo obuškový zákon. Zvolil zákon a aj tak ho odvolali. Politici majú moc. Teda vtedy už mali komunisti aj článok č.4 v Ústave. Kariéra známeho politika s ľudskou tvárou prakticky skončila na Lesnom závode aj keď tu bol Národný front. Chvíľu ešte ukazoval, že vie ako sa kuje železo aj vlastným príkladom, ale železo vychladlo ako jeho reformy.
Čo nevychladlo je chuť „jeho rožkov“. Včera sa rozpútala na sociálnej sieti diskusia na tému „Dubčekove rožky“. Nikto nespomenul, že prebieha odvolávanie slaboduchého ministra vnútra, ktorého aj tak dnes neodvolali, lebo však poslúcha a plní čo vodca prikázal.
Voličom to neprekáža, chcú zmeny, chcú hlavy vraj aj tie čo riadili vírus COVID19.
Nostalgia za režimom s chutnými rožkami obdivuhodne však pretrváva. Chuť prebíja aj aktuálne dianie.
U nás v Martine máme predajňu, kde je vo výklade slávny Dubček s veľkým zahnutým rožkom na balkóne. Ak prídete do deviatej ráno, možno ho ešte kúpite. Inak sú beznádejne vypredané.
To som sa dnes osobne presvedčil. Bol som tam druhýkrát, kamarát si tam nakupuje lebo býva blízko. Ja som vtedy ani do predajne nešiel ale Dubček vo výklade s rožkom ma zaujal. Spomenul som si vtedy, že som ich tiež mal rád. Malé rožky odrazu boli väčšie, chutnejšie a chrumkavejšie. Reforma dostala chuť. Získal si srdce národa cez žalúdok, hoci ich nepiekol, bol skôr tým kováčom. Chvíľu politikom s ľudskou tvárou.
Včerajšia diskusia ma však dorazila. Dostal som aj ja chuť na Dubčekov rožok. Niektorí si spomínali: „Veľkosť zahnutia, cenu od 90-160 halierov, chrumkavosť, maslovú chuť, niekto slanosť alebo mak.“
Väčšine chutili a niektorí sa rozčulovali, že ich už dnes nekúpite.
Našli sa neprajníci súčasných rožkov: „Sú drahé, gumené, po kúpe vhodné akurát na strúhanku, nechutné plné umeliny, robia ich zo zmrazených polotovarov, sú dovážané z cudziny, múka je už zlá, nie je tak dobrá ako za Dubčeka, v Rakúsku majú lepšiu múku píše jedna, mám kamarátku čo tam pečie v pekárni.“
Snažím sa oponovať, nevidím to tak zle ako náhodní spoludiskutéri na skupine Retro spomienka na detstvo:
„Každý rožok je o chvíľu vhodný iba na strúhanku, ale pribúda ľudí čo ich dnes nevychutnajú ako svoj život, hoci majú veľkú príležitosť výberu pekárne, obchodu aj druhu pečiva. Veľké obchody priebežne dopekajú a stále je čo jesť a výber je neskutočný.
Ľudia si zvykli, ale urobiť krok naviac sa im nechce. Hľadať si udržiavanú kvalitu, dobrého pekára čo vie aj múku posúdiť z ktorej pečie. Či sa mýlim?
Možno patrím medzi nich aj ja. Nakupujem zblízka. Stane sa, že zvolím zle a pečivo je nechutné, včerajšie. Ale nestáva sa často. Nakupujem aj po ceste, našiel som pečivo a chleba aj dvojdňové, ale označené a ponúkané v inom koši a výrazne zlacnené.
Medzi kvalitárov patrí aj kontrola z hygieny a tá skúma, čo je ľuďom ponúkané. Môžem vyhlásiť s plnou zodpovednosťou, že som dnes bol aj toho svedkom. Prišli akurát dve pani tesne za mnou a ohlásili kontrolu. Mali preukaz a začali obracať obchodík hore nohami. Stihol som si všimnúť, že upozornili aj na zabalené slané tyčinky, že ak sú po dátume doporučenej spotreby, môžu sa ďalej predávať s dodatočným upozornením na tento stav až po dobu 45 dní. Hádam som si to zapamätal dobre.
Ak chcem skúsiť „Dubčekove rožky“, musím si privstať. Majú vraj 45 gramov a stoja 20 centov, sú dvojnásobné oproti bežným rožkom za 10 centov. Sú posypané soľou a je v nich rasca, poúča ma predajca.
Inak na internete nájdete recepty na tieto rožky, môžete si ich dnes upiecť aj doma. Nevedno či bude mať domáca pec rovnakú teplotu, ako za čias Dubčekovej reformy, ale bude to chuť, ktorú si sami namiešate. Ak niečo nebude v poriadku môžete urobiť zmenu v dávkovaní, či zložení. Skrátka experimentovať.
Dnes v politike na Slovensku je to o nenávisti, žiadny chleba a hry. Pravidlá sa porušujú a nikto im nebráni. Poslanci sa spreneverili veľmi rýchlo svojmu sľubu!
Nenávisť živia ľudia, čo nikdy nič nevedeli, nič si nepamätajú, nechcú sa vzdelávať, ale potrebujú pevného vodcu, ktorý im ukázal pocit, že za všetko aj „Pandémiu“ môže minulá vláda, ktorá zaviedla gestapácke vyšetrovanie. Nevadí im, že klame ani im nevadí, že nie je kováč či pekár. Zostala len nostalgia za rožkami, čo im ukazoval kedysi z balkóna Dubček. Fico dnes testuje kam až môže zájsť a dokedy. Možno sa pokúsi piecť rožky aj z ukradnutého obilia z Ukrajiny, ak mu ho Putin ponúkne, lebo už sa nedá prehliadnuť, ako mu nahráva v t.z. obrannej vojne (po prehodnotení špeciálnej policajnej operácie, ktorá trvá dva roky) proti „zlému Západu čo stále vyvoláva vojny“.
Čo dnes vieme, ako bude? Nemal by to byť už žiadny experiment, lebo Putin ukazuje neľudskú tvár a poslanec Blaha hrajúci sa na dediča Che Guevaru nemá pravdu, že z východu prichádza vždy Sloboda. To je už dnes čistý zločin čo hlásajú alternatívne média, ktoré majú podporu tejto vlády dôverčivých voličov, čo im zostala chuť po Dubčekových rožkoch, lebo sa im rýchlo môže zmeniť na pachuť, ak nič nebudú vidieť, počuť a neozvú sa na odpor.
