Bol som na krátkom obede v martinskej Pasáži oproti divadlu. Je kľud, pohodička ľudia sa vracajú z volebných miestností, sú v očakávaní ako to dopadne.
Pri ceste späť vidím bývalého novinára Milana Straku ako si fotí rozbitý reklamný panel, kde je plagát s Michalom Šimečkom a textom "Zvoľme si Budúcnosť, Progresívne Slovensko 3". Sklo je roztrieštené do polovice a banner natrhnutý v tvare „ľadového medveďa“. Hromada skla je roztrúsená a prechádzajúcim škrípe pod nohami. Zdravím sa s novinárom a debatujeme čo sa stalo a kedy priamo pod kamerami mesta, jedna otočná je 5m priamo nad banerom? On ide práve z volebnej miestnosti a volil PS ako ja priznáva. Chripím, že ma ledva rozumieť stratil som doslova svoj hlas, je mi z toho všetkého ťažko. Idem z lekárne kde som si bol kúpiť test na COVID19 a niečo na odpuchnutie. Nevieme to pochopiť také zbytočné násilie! Pripomína to „Krištáľovú noc v novembri 1938 v Nemecku, Rakúsku, Sudetoch“, keď rozbíjali výklady židovských obchodov po celom rozšírenom Nemecku ako na povel. Smutné že pri tom pozabíjali aj ľudí a od tej chvíle už nikto neskrýval veľký pogrom na všetkých židov.
Nikto sa o vec nezaujíma, hoci je to pod kamerou, nikto to nepríde opáskovať aby si človek na skle neublížil. Takto vyzerá verejný priestor v Martine pred divadlom, je to teda "reálne divadlo". Ľudia chodia okolo, starý lesník s manželkou si to fotí. Myslím si že bude kritický. Kladiem mu otázku čo on na toto násilie. Je to vraj bežné, ľudia sa odnepamäti vyvražďujú, stále zbroja a teraz aj my sme vo vojne na Ukrajine, vyvážame tam zbrane, podporujeme vojnu. Oponujem mu že nie sme vo vojne! A zbrane sme väčšinou zlikvidovali, predsa máme v zbierke zákonov aj zákon o znížení zbraní v strednej Európe. My predsa neútočíme! Dali sme o tom v okolí vedieť a aj prakticky s medzinárodnou kontrolou zníženia zbraní.
Hovorí že je všetko inak, že je v pravde len desať percent pravdy. Fakt neviem ako toto merajú, také keci. Odchádza lebo sa ponáhľa aj manželka ho súri, ale inak by sa rád dlhšie porozprával. Ide okolo mladá dvojica, nedá mi a pýtam sa aj ich. On odpovedá že konečne má niekto gule! Očividne sa mu páči že tabuľu niekto rozbil.
Prichádza staršia Rómka a žobre drobné. Pýtame sa jej či bola voliť, že áno. A koho? Hovorí že Dzurindu. Nechce sa nám veriť tak sa jej kontrolne pýtam ako sa volá Dzurindova strana. Že nevie, ale dali jej dva hárky a ona len krúžkovala na úrade lebo nemá adresu ani prácu. Dávam je darom euro a odchádzame, kričí za nami, „veľmi pekne ďakujem!" Je to milé poďakovanie za jedno euro.
Nuž 25 hárkov je fakt dosť, Rómka zrejme nevedela ani počítať, len tie drobné jej niečo hovorili.
Aj ja som mal problém. Kvalitní ľudia sa roztrúsili do viacerých strán, komu to dať aby hlas neprepadol. Nechcem aby sa tu vrátila zločinecká skupina, drzo do očí nám klamala banda topiaca sa v peniazoch zatiaľ čo dôchodcovia živoria oni majú paralelné financovanie a dorovnávanie platov na drzovku. Ich snaha udržať si imunitu a nechávať sa zachraňovať súputníkmi s hlasmi v parlamente, o to im ide.
Volebné komisie majú jednu chybičku, nie sú riadne poučené, inak by vedeli čo s voličským preukazom, to ma na dnešných voľbách najviac zarazilo. Trvalo 15 minút kým mi dali hlasovacie lístky, lebo nevedeli skontrolovať či som zo zoznamu skutočne vyškrtnutý a nepomohlo že som stratil len svoj súkromný hlas a dával im ho písomne ako ceninu.
