Očakávanie zmeny prináša mikropokrok za tabuľou každej obce, ktorá žije v strachu z budúcnosti, že už by sa "náš" človek nedostal ku korytu. Erich Mária Remarque, patril medzi spisovateľov stratenej generácie. Neviem či sa on niekedy niekde stratil, ale bol zorientovaný ak napísal román, "Na západe nič nové". Písal sa rok 1929.
Dnes sa píše 2026, je to skoro sto rokov a sme tam kde sme nechceli byť ani v roku 1929. V časoch ťažkej krízy celosvetovej spoločnosti, spojenej pavučinou všade pôsobiaceho rýchleho internetu.
Pozerám tlačovku štyroch kozmonautov, z toho jednu usmiatu ženu, ktorá hovorí niečo o spoločnej malej svietiacej bledomodrej istote, v inak temnom Vesmíre.
Pozemok sme vyklčovali, presvetlili tak, že je suseda nadšená, pristaví sa a chváli nadšenú partiu syna so svokrom a synovcom, čo vyrúbali liesky, jelše, vrbinu. Vidno do ďaleka k vysokému horizontu, až na pasúce sa kone ďalšieho suseda. Jeden je čierny a druhý biely.
Ďalšia správa ma zobúdza, ako Irán hrozí útokom na americký torpédoborec, ktorý stráži odmínovaciu operáciu v Hormuzskom prielive.
Hrozba pretrváva.
O mínach v mori niečo vieme. Veľa lodí narazilo, mína urobila dieru a loď sa potopila bez ohľadu, či bola vojenská alebo civilná.
Na Ukrajine mala byť prerušená paľba. Nie je, rozkaz sa do prvej línie nedostal.
Ako dopadnú voľby v Maďarsku? Krajina pripomína mínu v európskej politike, ktorá je stále nahlodávaná „ruským športovým sexepílom“.
Čo možno očakávať od Pétera Magyara? Asi toľko, čo od každého opozičného politika, kritizujúceho kroky proruských politikov v Európe.
Zločiny páchané pod vplyvom ťažkej korupcie, ktorú zažili Ukrajinci, vyvolali obrovskú dlhotrvajúcu vojnu, ktorú vedie skorumpovaný Putin a ťahá k sebe všetkých skorumpovaných, ktorých mená sa dnes dajú čítať, ako v čítanke zo základnej školy.
Rok 1929 vyvolal turbulenciu druhej svetovej vojny, z ktorej sa nevieme dodnes spamätať, ako ľudia raz veria sľubom populistických fašistov a neskoršie alebo dokonca skoršie populistickým komunistom, ktorí boli nakoniec príčinou vzniku národného socializmu, rovnako ako fašizmu.
Peter Weiss nedávno vyslovil slovo oportunizmus, keď rozoberal svojho žiaka Róberta Fica zo strany SDĽ. Začal ho tvrdo kritizovať, čo je myslím už dosť neskoro, ale predsa. Je zrejmé, že Fico, ako aj Orbán, zradili pôvodné zásady, využívajú príležitosti podľa situácie bez ohľadu na morálne hranice, prispôsobuju sa tomu, čo je práve výhodné, aby si zachránili kožu a svoju súkromnú slobodu, ak porušili zákon.
Verím nádeji, že sa zmena politiky blíži aj do Slovenska, nielen do Maďarska a Ukrajiny, ktorá verím vydrží, lebo zažila už mnoho bolesti a ničenia krajiny nielen následkami havárie v Černobyľskej elektrárni.
Verím že voliči si uvedomia, kde hrozba pretrváva, ak sa nedodržujú pravidlá a začnú sa ohýbať zákony v prospech silných, bohatých bez morálky.
Ak uveria sľubom ľudí, čo pragmaticky ohýbajú chrbát pred ďalšími osobami zneužívajúcimi moc, ktorú im vo voľbách neuvážene národy dali. Voliči dnes musia vidieť, ako sa tolerujú zločiny, čím sa tieto osoby stávajú samy zločincami. Z kruhu treba vystúpiť a pohnúť sa žiť bez hrozby každodenného vydierania!
