Fico už bolo dosť vylomenín! Správaš sa ako utrhnutý z reťaze a nútiš celé svoje okolie, aby ťa nasledovalo, robili Ti krovie či krytie. Je to na Tebe, čo si vyberieš a kedy sa ešte chceš zúčastniť dôležitých jednaní o bezpečnosti štátu a reprezentovať Slovensko.
Gašpar otvoril dvere z Únie a NATO. Ty si to potvrdil a potvrdzuješ návrhom ústavného zákona, čo je fakticky vystúpenie z Únie. Nechceme Ťa!
Išiel som o 17h na protest Slovensko je Európa. Organizuje ju združenie "Mier Ukrajine". Je to výborná akcia, keďže predseda vlády sa stáva nezodpovednou bezpečnostnou hrozbou pre celé Slovensko.
Jano Cíger z antikvariátu Medokýš, mal spontánne najlepší prejav. Z jeho dovolením ho dávam celý bez zmeny, tak ako ho svojím burácajúcim hlasom s dramatickými pauzami predniesol.
Dobrý večer milé Martinčanky a Martinčania,
organizátori tohto stretnutia ma požiadali o pár slov. Nuž teda dovoľte mi také menšie zamyslenie. Som už dôchodca, teda viac si pamätám a teda aj na časy takzvanej železnej opony ako hranicu medzi vtedajším Východom a Západom nazval pán Churchill. Nikdy nezabudnem na moje pohľady z Devína za Dunaj, či Moravu. Mal som pocit, že zem za tou riekou je vzdialenejšia ako Mesiac. A potom prišiel osemdesiaty deviaty rok, padol plot s ostnatým drôtom a ja, ako aj mnohí iní sme vykročili do neznáma. Niekto objavovať obchody, iní spoznávať svet. Európa dostala jednu obrovskú šancu. Šancu na rozvoj, spoluprácu a hlavne na mier. Všetko sa to, ako dnes po tri a pol desaťročí vieme, zrealizovalo. Vytvorili sme mohutné súštátie. Padli hranice, otvorili sa trhy.
Slovensko, po rozkrádačke vlastnými občanmi, ktorí si privlastnili privatizačné privilégiá sa začalo stavať na nohy. Prišli zahraničné firmy a dali ľuďom prácu. Bohužiaľ, veľa ľudí za prácou a lepším zárobkom aj odišlo. Opäť, ale vďaka tomu, že Európa sa pre nás otvorila. Sme občanmi elitného súštátia, ktoré sa ale vyvíja.
Spochybňovanie našej účasti v ňom, pripúšťanie nášho odchodu z neho, je pre normálne rozmýšľajúceho človeka absolútne neprípustné. Toto európske spoločenstvo dostalo do vienka cestu k prosperite, ale aj má väčšiu šancu odolávať rôznym uragánom vo svetovej politike aj hospodárstve. Tak ako osamelý človek ťažko prežije na púšti, či v džungli, tak aj malý národ nemá šancu uspieť vo svetovej politike, hoc by sa jeho potentáti tak chceli tváriť. Ani politika na štyri svetové strany nemôže mať úspech, lebo jednak narušuje jednotu európskeho spoločenstva, ale aj pripomína popravu, keď odsúdeného priviazali medzi štyri kone a tie ho rozdrapili na kusy.
Takže Európe, jej perspektívam a nádejam, spolužitiu v nej, spolupráci a hľadaniu spoločných východísk z problémov, rozvoju a prosperite jednoznačne musíme dať áno.
Bohužiaľ medzi nami a často aj našou voľbou, našimi omylmi, či jednoducho akousi politickou konjunktúrou sa na miesta v zákonodarstve i v exekutíve dostávajú malí vladárikovia, ktorí majú jedinú chuť a víziu. Mať menší, či väčší podiel na moci a deliť si zo spoločného balíka šťavnaté podiely.
Zbližovanie, či inak aj aproximácia práva s právom v Európskej únii, čo sme museli prijať aby sme mohli byť členom tohto súštátia, sa ale týmto malým ľudkom nepáči. Obmedzuje ich lumpáčenie. Však čo nám bude nejaký Brusel rozkazovať – často počuť.
To je presne to, čo nám tu chýba. Rešpekt k zákonom, k pravidlám, k dohodám. Právne vedomie u veľkej časti Slovákov, tých obyčajných, ale aj tých na funkciách nesúcich zodpovednosť, je veľmi nízke.
Nedávno sa to odhalilo v plnej nahote, keď štát cez svoj úrad zanedbal, či priamo sa vykašľal na ochranu údajov o majetku vlastných občanov. Žiadna výhovorka neobstojí.
Hej, vládnuť v tomto čase nie je jednoduché. Susedná krajina je vo vojne zbraní, ale istým spôsobom sme súčasťou tejto vojny aj my. A to už dosť dlho. Preto je namieste vyžadovať od politikov veľkú zodpovednosť.
Nedávno bolo plno kriku o akomsi pripravovanom prevrate v tomto štáte. Ukrajinci, Gruzínci, opozícia a čo ja viem ešte kto...Ak by som bol politik v najvyššej exekutíve štátu, tak nepochybne by som mlčal a tajná služba by pracovala. A ľudia by mohli pokojne žiť.
Bohužiaľ bombastické výkriky u niekoho vyvolali úsmev, u iného hnev, u ďalšieho strach. A toto spoločnosť rozdeľuje. Okrem iného, samozrejme.
Na sociálnych sieťach najviac, ale aj v rozhovoroch ľudí, mladých aj starších je mnoho nenávisti. Žasnem, koľko urážok, zlorečenstva, radikalizácie, priania smrti sa objavuje vo výrokoch.
Adresátmi sú umelci, vedci, už aj športovci, ľudia verejne známi.
Občas mám pocit, že ľudia šíriaci zlo, akoby čakali na každý nadpis z médií, na každé vyjadrenie a už to chrlia zo seba. Mnohí bohužiaľ nevedia ani poriadne písať. Ak ich na to upozorníte, tak ste okamžite obeťou nenávisti.
Jazyk ale je dôležitým prvkom, ktorý definuje národ.
Ja mám občas pocit, že náš národ prestáva existovať, lebo si už rozbíja aj to, čo mu dáva tvár. Nehovoriac už o útokoch na kultúrnu obec. Ak to bude takto pokračovať, nuž práca Štúra, Hurbana, Hodžu, ale aj Sládkoviča, Francisciho, Moysesa, Kuzmányho a iných vyjde navnivoč.
Mali by sme si zobrať vzor v tom národnoobrodeneckom období, keď sa zjednotili v cieľoch konfesie, muži i ženy, sociálne vrstvy a vytvorili národ. Ťahúňmi v tomto boli vzdelanci, intelektuáli a nie jánošíci.
No, dosť bolo rečí, mám ale túžbu. Možno som nepovedal ani všetko, možno ani najlepšie a najsprávnejšie, povedal som ale to, čo cítim. Bolo by pekné stretnúť oponenta, ktorý by mi povedal – nesúhlasím s vami. Nesúhlasím pre toto a pre toto. A ja by som mu odpovedal – dobre, ďakujem vám, myslel som to takto... a debata by pokračovala argumentmi a ťahali by sme v nej jeden druhého. A popritom by sme sa vzájomne učili. A tým sa mali aj v úcte.
Nechcel by som ale stretnúť niekoho, kto má názor. Názor, že som tu táral hlúposti a bez debaty, treba ma obesiť.
Martinčania, bude to, čo chceme. Nebojme sa.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.
Je dôležité, že to niekto zhrnie, že vie čo sme žili, žijeme a čo chceme ďalej žiť. Nestojíme za politikom, čo jedno hlása a druhé robí. Nestojíme o to, aby nás vytrhol z usporiadaného sveta platných noriem a morálnych zásad. Nestojíme o to, že nerozumie človeku, rodu, školstvu, zdravotníctvu, ekonomike. Nestojíme o to, aby nás neustále strašil, nejakými prevratmi, atentátmi, vojnami. Nestojíme o politika, čo neslúži vlastnej krajine, ale cudzej moci.
