Budú celú Veľkú noc v prírode a dokonca izolovaní od celej rodiny, také sú aj odporučenia v rámci tejto Akcie s vírusom, čo má meno, napriek jeho neustálej mutácii, čo mi pripomína chameleóna. Ten sa vie prispôsobiť prostrediu. Jedného sme zvolili, dostal väčšinu. Už má v rukách uzdu a priťahuje, mení naše plány. Vyhlásil zákaz vychádzania s výnimkami. Mám dojem, že rušia celý zákaz, ak ho nerušia, rušia zmysel, zostať šesť dní bez kontaktu.
Máme štát. Vraj nie je žiadny štát, ak nemá armádu. Ak chcete zriadiť štát, musíte zriadiť najskôr armádu. Kým ju zriadite, môžu potenciálni vojaci vyzerať, ako „Noční vlci“, na motorkách.
Keď už ten štát máte, máte problém. Ideme bojovať alebo len chrániť. Ak budeme bojovať, môžeme dostať po pysku, ak niekomu siahneme na jeho životný priestor. Armáda sa však nesmie nudiť. To vedel už Napoleon. Dal pokyn armáde, aby stavala cesty. Ideálne v horách. Treba ju zamestnávať, cvičiť, vystrojovať a vyzbrojovať, ak sú peniaze a je na to, či v NATO, spoločenská dohoda. Takže, po okresoch!
Zrazu sa každý musel zamyslieť, kam patrí. Najhoršie to majú bezdomovci, alebo najlepšie!? Tí čo ešte majú ID kartu, Tí majú tam napísané, akési mesto alebo obec, ak si po uzimenej noci, vôbec spomenú, kde sú, mohli by vedieť o hraniciach okresu. My starší, vieme, že ide vždy o ten „Okres na severe“, ktorý mal byť príkladom, ako sa to robí s ľuďmi.
Ocitol som sa v dileme, aký okres si vybrať. Mám možnosť zo štyroch. Ak moju prácu, niekedy opäť vyhlásia za prácu a prax, potom mám nárok cestovať aj cez tie „checkpointy“. Pozerám na mimoriadne správy, doprava Slovenska kolabuje. Uviazlo aj zásobovanie obchodov. Ľudia chcú pracovať, učiť sa, stráviť čas s rodinou a tu manévre, čakačky na dve a viac hodín, kým vyplníte akýsi formulár, alebo ho vyplňa policajt, čo potom spätne chce dohľadávať cez záznamy videokamier a bude Vám dokazovať Vaše klamstvo, aby Vás mohol postihovať.
Zákaz vychádzania, tu nebol od Povstania (píšem ho s veľkým P, kedysi cenzor, naše slovenské povstanie opravoval v každom texte s veľkým P), Češi si to užili za Protektorátu. Vojaci, museli navštíviť každý dom, či sa tam nenachádzajú parašutisti, atentátnici. Búchanie pažbou uprostred noci na rám okna, bola to temná doba, po atentáte na zastupujúceho Ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Kým som bol v dileme, premýšľajúc, dívajúc sa do húštiny stromov pri rieke Orave, ktorá sa práve prebudila, počúval som koncert, čo mi vtáci predvádzali. Fantastický chorál za Slobodu. Za odmenu, že som ich v časoch januárového mrazu, kŕmil. Ocitol som sa v spomienke. Pred rokom 1989, boli povolené len určité spolky, chovatelia vtákov sa stretávali a chválili sa ich spevom. Prišla normalizácia. Sedíme v temnote sálu a na pódiu, vybraný šťastlivec chovateľ čaká, ako mu, nám v hľadisku, vták v klietke zaspieva. Čakali sme tichučko hodinu a nič. Aj vtáci, potrebujú slobodu a slnko. To skutočne lieči. Idem ja na slnko, vybaľujem kolobežku v rámci okresu a hádam čudné štatárium prežijeme. Veselú Veľkú noc, so spevom slobodných vtákov, Vám všetkým prajem.
