„Ako zachrániť slobodné voľby“, neznie bláznivo, ale urgentne! Na každom kroku, každú hodinu treba vysvetľovať, kto je tu blázon a kto likviduje inštitúcie na ochranu slobodného občana, lebo zo slobody urobili nadávku.
Prezývku „Magor“ dal Ivanovi Martinovi Jirousovi jeho priateľ, český básnik a filozof Eugen Brikcius Jirous (*23.09.1944 - †10.11.2011 ...](https://www.cesky-jazyk.cz/zivotopisy/ivan-martin-magor-jirous.html). Táto prezývka sa stala ikonickou a neoddeliteľnou súčasťou Jirousovej identity, najmä v rámci českého undergroundu. Jeho dielo a životný štýl túto prezývku dokonale vystihovali. Fascinujúce, však?
Pozrime sa bližšie čo hovorí Slovník cudzích slov 2005. Hovorový expresívny výraz vo význame „pomätenec, blázon“.
Spomínam si, ako aj mňa ovplyvnila v dospievajúcom období písaná dobová propaganda. Uveril som, že
v časopise Mladý svět opisujú skupinu The Plastic People of the Universe a Ivana Martina Jirousa (Magora) pravdivo ako nebezpečných a antisociálnych jedincov, ktorí ohrozovali morálku a hodnoty socialistickej spoločnosti. O manipulovaných informáciách a karikatúrach som toho moc nevedel, v škole nás nič v tomto smere neučili, červenú farbu som považoval za preliatu krv a modré americké hviezdy skôr za prejav modrej krvi šľachty, ktorú som vnímal ako nezaslúžený dedičný luxus, čo už Masaryk zdemokratizoval a revoluční socialisti zrovnali do jednej laty. Občas nás s ňou v škole pretiahli.
Manipuláciami sa zdôraznila ich „odlišnosť Máničiek“ a podnietil môj negatívny postoj nielen verejnosti voči zafajčenému prepitému undergroundovému hnutiu. Propaganda mala za cieľ izolovať ich od širšej spoločnosti a legitimizovať represívne opatrenia voči nim.
The Plastic People of the Universe (PPU) je legendárna česká undergroundová kapela, ktorá vznikla v roku 1968 v Prahe. Ich hudba bola ovplyvnená avantgardnými umelcami ako Frank Zappa, Captain Beefheart a The Velvet Underground. Názov kapely bol inšpirovaný piesňou „Plastic People“ od Franka Zappu.
PPU sa stali symbolom odporu voči komunistickému režimu v Československu. Ich nekonformný štýl a texty často viedli k perzekúciám zo strany režimu, vrátane zatýkania a súdnych procesov. Manažérom kapely bol Ivan Martin Jirous, známy ako Magor, ktorý zohral kľúčovú úlohu v ich umeleckom smerovaní a v undergroundovom hnutí.
Kapela bola úzko spojená s hnutím Charta 77, ktoré vzniklo po súdnom procese s členmi PPU v roku 1976. Ich hudba a postoje inšpirovali mnohých ďalších umelcov a disidentov.
Keď som spomenul Chartu 77 v jednom rozhovore s jedným maliarom zo Zlína s ktorým som náhodou na lyžovačke bol na jednej kotve, skoro vyskočil, ako mu to bolo nepríjemné v roku 1978.
Človek sa ani ako zvedavý študent moc toho nedozvedel.
V knižnici mi odmietli požičať z archívu humoristický ROHÁČ ročník 1968-69 s tým, že ho nemôžu nájsť lebo bol v pivnici, ktorú zatopilo. Časopis bol však stále v evidencii prístupný.
Album Egon Bondy's Happy Hearts Club Banned od The Plastic People of the Universe vznikal v rokoch 1974 až 1975 za mimoriadne náročných podmienok. Nahrávanie prebiehalo na hrade Houska, kde kastelán Svatopluk Karásek umožnil kapele pracovať, a tiež v pražskom ateliéri. V tom čase bola kapela pod neustálym tlakom komunistického režimu, ktorý ich tvorbu považoval za nežiaduce a zakázané umenie.
Názov albumu je slovnou hračkou, ktorá paroduje Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band od The Beatles, pričom slovo „Banned“ (zakázaný) odkazuje na ich undergroundový status. Hudba na albume je surová, experimentálna a často psychedelická, pričom texty Egona Bondyho dodávajú dielu temnú a filozofickú hĺbku.
Album nemohol byť v Československu oficiálne vydaný, a preto sa šíril prostredníctvom samizdatu – fanúšikovia si ho kopírovali a distribuovali medzi sebou. Táto nahrávka sa stala ikonou československého undergroundu a dodnes je považovaná za jedno z najvýznamnejších diel tejto éry.
Osobne som ho vypočul až v roku 2024 na náhodne objavenej výstave ku 17 novembru 1989 v Prahe v mestskom múzeu.
Na hrad Houska som sa dostal 3.mája 2023. Ešte stojí, ako existuje stále aj šlachta, ktorá píše knihy a stará sa aj o hrady, ktoré im vrátili v reštitúcii.
Na Magora som zmenil názor. Vyšiel z toho manipulatívneho zmätku v pravdivej skratke. Bol to básnik, čo so svojou sestrou pokreslili kriedou celý Humpolec „kundami“ už v prvej základnej triede.
Komunisti stále nevymreli. Poučili sa z Utópie aj Distópie. Opúšťajú socialistickú cestu a vracajú sa k fašistickým ideológiám likvidáciou občianskej spoločnosti. Vyťahujú insígnie zo svojich príbytkov, podávajú vraždiacim monštrám ruky v duchu Brat za Brata či Maga.
Z týchto „Psračiek“ nás zachráni po slobodných voľbách, len urgentná revolučná zmena v škole, kde sa bude učiť pravda s veľkým P.
