Áno nejde o karneval, ide o život.
Maska má podobu usmievavého žoviálneho kandidáta na politika, milujúceho ľud, hlavne v čase volieb.
Nemôžem stále zabudnúť na Husáka, ktorý vysvetľoval svoje prekročenie zákona a morálky v roku 1946, ako „politické rozhodnutie“. Po čase to zas vysvetľoval, že on je akési piate koleso u voza...a stále nepriznával, že vie, čoho je boľševik schopný.
Idem takto dnes po prázdnom námestí, je advent a ľudia sú zalezení. Stánkari ponúkajú zatúlaným jedincom adventný punč. Aj by som si dal, keby bolo s kým. Moja spoločnosť začala povážlivo rednúť, odchádzajúc na večnosť.
Svoju požiadavku vyslovím mladému Matejovi, ktorý na dohodu pracuje v jednom stánku a iniciatívne ma ponúka aj vareným vínom. Počuje ma dobre a zareaguje, že si so mnou dá.
Dokonca sa rozhovoríme aj s jeho kámošom Lukášom, ktorý vyzerá smutne.
Zverí sa mi. Lukášov kamarát Adam Urban sa v noci zabil pri strete kamiona s dodávkou, bol to všestranný nadaný spevák a muzikant 33 r.
Spomíname, ako hral aj tu u nás v meste, pódium ešte nerozobrali.
Ktosi spomenie vojnu na Ukrajine. Sú to tridsiatnici, ale vôbec v tom nemajú jasno. Sú zmätení! Kto začal, prečo to tak dlho trvá? Hovoria, ide len o tie peniaze, všetci sa o ne bijú a dôkazom má byť veľká korupčná aféra na Ukrajine.
Je mi čudné, ako dnes môže byť človek neistý, kto je agresor a kto sa bráni. Keď sa to dá overiť z viacerých zdrojov a svedectiev ľudí, čo sú v Európe, ako svedkovia, vojnový utečenci.
Je tu vysvetlenie. Masky. Príkladom je vysvetlenie postupu agresora, ako pri okupácii 21.8.1968, už celý deň vyhrávalo „rádio Vltava“. Kým vypli, dobyli a rozbili riadny československý vysielač, stihli nás obetaví redaktori upozorniť na túto „štvavú“ vojenskú vysielačku a stanicu.
Kto nás dnes upozorní na faloš, korupciu, klam, dezinformáciu. Súčasná moc všetko rozbila, čo mohlo týmto snahám o ovládnutie vedomia predchádzať.
Atentátom na premiéra počnúc, vnášajú do podvedomia slová, ako strach, puč, prevrat, iný názor, dôvody pokračovania „spravodlivej ruskej vlasteneckej vojny.“
Matej sa pýta, ako vznikol komunizmus?
Má 30 rokov, rodinu a nemá čas porozumieť týmto základným pojmom. Narodený po 17 novembri 1989, nestíha byť v Bratislave alebo v Prahe, kde bola skutočne dojemná spomienka, kedy herec Jan Cina spieval na Národnej triede miesto pôvodnej Marty Kubišovej, dojemnú „Modlitbu pro Martu“.
Na Mikuláša stretám vo vlaku do Prahy mladú slečnu, ktorá má trikolóru, ktorú tam rozdávali na klope kabáta, už skoro celý mesiac z empatie k tým tragickým udalostiam, kedy mladým ľuďom lámali chrbtice, ruky, nohy, rozbíjali hlavy, aby ich krvavo zastrašili v dramaticky vytvorenej uličke, aby nemohli uniknúť.
Matejovi vysvetľujem, že je to jednoduché, kde vznikol. Keď si ľudia bez chrbtovej kosti požičajú, neradi vracajú. Stalo sa to v Parížskej komúne a dodnes sa toho nevieme zbaviť. Pozerajte čo dokážu, ako sa dajú korumpovať a politicky riešiť svoje dlhy.
Búrajú pritom štát. Ako kedysi Husák. Drvivé víťazstvo Demokratickej strany na Slovensku 62% vo voľbách máj 1946, potlačil zúrivou sériou cielených, protiústavných a nezákonných krokov, falošných udaní.
Čo to dnes pripomína. Zúrivé skrátené konania bez možnosti vystúpenia 50tich poslancov? Rušenie úradov na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti? Stále je tu pomstychtivý duch komunistov, ktorí sa dokonca v parlamente viacerí k tomu priznali. Ta pomsta z nich doslova tečie.
Čiže nemýľme si masku s politikou, dnes hnus komunizmu musíte cítiť na kilometre. Politik dodržuje pravidlá. Zločinec ich nedodržuje.
