Občas je človek v rozpakoch. Jeden deň napíše, že sa nemôže posadiť na lavičku v parku pre nekonečne sa vlečúcu rekonštrukciu, a druhý deň je tam plot, aby sa k lavičke ani nepriblížil.
Dnes v utorok, som priam zdesený z vyhlásenia Roberta Fica k voľbám v Nemecku. Hanbím sa za neho, už každý deň!
Blížia sa voľby a aktivita kandidátov rôznych strán aj nezávislých osobností sa zvyšuje. Niektorí ma pozvali aj na kávu – napríklad Michal Uherčík, ktorý kandiduje na primátora mesta Martin a hovorí, že „Martin sa nesmie zmieriť s úpadkom a politikou malých ambícií.“
Vidí v Martine potenciál pre strategickú polohu. Je pravdou, že kedysi sa tu uvažovalo o hlavnom meste. Voda je tu dobrá a do hôr blízko – ako kedysi, keď sa ľudia uchyľovali do hôr počas vojnových udalostí. História je zložitá a interpretácie sa rôznia, no jedno je isté: minulosť nás učí, že extrémne ideológie vždy prinášajú utrpenie.
Rozpaky mám aj dnes, keď čítam, že v Nemecku získala výraznú podporu strana AfD. Podľa nemeckých bezpečnostných služieb je jej regionálna organizácia v niektorých spolkových krajinách monitorovaná ako bezpečnostné riziko, čo prirodzene vyvoláva obavy medzi odborníkmi aj verejnosťou.
Strany v Nemecku síce deklarujú tzv. „firewall“ – záväzok neuzatvárať koalície s AfD – no spoločenské napätie tým nezmizlo. V modernej politike sa často používajú nové pojmy, ktoré označujú staré problémy: horúce hlavy, rýchle súdy, jednoduché riešenia. Objavujú sa aj diskusie o transparentnosti, o kupovaní hlasov či o tom, ako poslanci hlasujú. Sú to témy, ktoré sa v spoločnosti pravidelne vracajú a vyvolávajú otázky o dôvere v politický systém.
Rozpaky mám aj pri pohľade na mesto. Chátra, ale zároveň sa opravuje. Teší ma, keď vidím, že sa niečo deje.
Prvá budova Matice slovenskej je dnes Slovenské národné literárne múzeum. Má byť moderné a didakticky príťažlivé. Rekonštrukcia má trvať dva roky, ako hlása vizitka stavby financovanej Slovenskou národnou knižnicou.
Vedel by som si predstaviť, že by tu sídlilo moderné ministerstvo kultúry – efektívne, s minimálnou administratívou, aby mohlo dávať maximum zdrojov do kultúry, ktorá je obrazom spoločnosti aj jej kríz.
Jeden náklad by už mohol byť prvý: kúpiť ochrannú sieť s potlačou budúcej podoby budovy. Dva roky by tak mohla verejnosť vidieť, ako bude múzeum po dokončení rekonštrukcie vyzerať.
Vizitka s ospravedlnením, ktoré nič kultúrne nerieši. Pritom sa to dá ihneď, ak hodinu necháme stavbárom na rozvinutie potlačenej ochrannej siete, ilúzie dokončenej fasády. Nedaleko je druhá budova MS, kde sa "potemkinových kríkov" stále nezbavili, ani v čase písania tohto článku.
Žijeme však v čase, keď Európa čelí hybridným hrozbám, dezinformáciám a pokusom o destabilizáciu. Bezpečnostné služby viacerých krajín upozorňujú na riziko zahraničných vplyvov, ktoré môžu zasahovať do verejnej diskusie, politiky či volieb.
Aj na Slovensku sa objavujú obavy, že niektoré politické prejavy môžu polarizovať spoločnosť alebo podporovať extrémne nálady. V diskusiách sa často spomína aj vplyv Ruskej federácie, ktorá podľa mnohých analytikov vedie rozsiahle informačné operácie v Európe.
Pri takom tempe sa človek nečuduje, že sa v spoločnosti objavujú obavy o budúcnosť kultúry, demokracie a bezpečnosti.
Možno raz bude aj to ministerstvo kultúry v Martine.
Prepáč, Michal, že som musel opísať tento „politický guláš“, ktorý dnes navyše okorenil premiér Fico, aký je jednoducho slaboduchý.
Verím, že Michal Uherčík to myslí autenticky dobre s kultúrnym Martinom, hoci dnes ešte nikto presne nevie, do akého problému sa Európa ženie. Svet je plný neistoty, ale kultúra môže byť tým, čo nás drží pokope – aj v časoch, keď sa zdá, že sa všetko rozpadá, sa nájde určite aj nová cesta k Novej univerzitnej nemocnici Martin.
