Moc strachu alebo strach bez moci.
Premiér Róbert Fico dostal strach aj strach potvrdiť, ale to o ňom vieme. Je vierolomný a snaží sa udržať hore, aj keď sľubuje cestu do pekla z výšky 10km pri rýchlosti blízkej zvuku.
Mal ambíciu kedysi ako tridsaťročný, obdivoval Talianov, ako sa postavili nebojácne Mafii.
Šachuje teraz so strachom vedome alebo chystá znova nejaké prevraty, atentáty či provokácie?
V Európe ho už neberú vážne, ale ak im úprimne znejúco povie, tak sa prítomní poslucháči zveria novinárom, ako nedávno Politicu. On to však odmietol potvrdiť. Čo je pre neho typické a pripomína dobu pre rokom 1989, kedy si ľudia vymýšľali plnenie plánu a hlásenia.
Potrebujeme, aby sa ľudia opäť prestali báť, ako kedysi ten zeleninár v Havlovej eseji „Moc bezmocných“. Aby prestali klamať a žiť, doslova sa topiť v každodennej lži.
Moc strachu alebo strach bez moci.
Rumunsko 1979 bolo po zemetraseniach a revolúcii v Iráne v hlbokej kríze. Nechápame to presne, ale jedna skutočná udalosť bola dokonca sfilmovaná. Mesto malo hlásiť výšku škody. Tajomník zdvihol telefón a mysliac na to, že ak povie malá škoda, nikto im nič nedá. Ak povie odhadom veľká škoda, príde pomoc, stroje, investície a možno aj medaila za zásluhy. Na otázku musí rýchlo odpovedať vedeniu štátu, ktoré mu práve volá. Rozhodne sa klamať z úkrytu, kde sa práve nachádza a mesto nemá tak obhliadnuté. Vyhlási, že celé mesto je porušené, zničené, škody maximálne. Vychádza z krytu a vidí, že mesto stojí, že škody sú minimálne.
Pomoc je mobilizovaná a na ceste. Dostáva strach, čo vlastne povedal, vedel že príde nielen pomoc, ale aj trest. Aby sa vyhol trestu, rozkáže zbúrať mesto. A tak v horúcom auguste 1979 sa deje, že sa Čierne more zmenilo na čiernu moru:
Nicolae Ceaucesku zo dňa na deň bez informovania dopredu, podpísal nariadenie o uzatvorení hraníc s turistami v krajine aj pred turistami, čo prešli do Bulharska a mali sa späť vracať cez Rumunsko. Uviazli tam tisíce rekreantov hlavne z Československa, NDR, Maďarska. Chce okamžite splatiť devízový dlh krajiny a nariaďuje predaj pohonných hmôt len za západonemecké marky, franky či doláre.
V turistických destináciách je poplach. Kto nemá zašité „čierne“ peniaze v tvrdej mene, je v koncoch. To väčšina nemá, lebo sa táto valuta nesmela prevážať, teda vôbec vyvážať, bolo to trestané a ak na to prišli, zkonfiškovali vám to, za trest.
Kamarát PB tam vtedy uviazol. Mal požičaný veľký stan, 4 ročné auto zhodou okolností vyrobené v Rumunsku Dáciu a k tomu krásnu manželku. Je organizačný typ a dovolenku si užíval na viacerých miestach a plážach Bulharska.
Spomínal, ako sa správu o nariadení vlády Rumunska dozvedeli, robili Čechoslováci skupinky, ktoré organizovali okamžite zobudení komunisti v plavkách, akoby dostali rýchly rozkaz z ÚV KSČ. Tušili veľký prúser, čo sa aj stal.
Juhoslávia otvorila hranice aj cez Rakúsko, mohli cestovať domov aj ostávať, ak chceli požiadať o azyl v Rakúsku. Toho sa komunisti báli.
Bola z toho diplomatická kríza, 10km kolóny pred hranicami bez pohybu.
Popri kolóne išiel vojak a pýtal sa ho či má valuty. Mal strach, ak prizná je zle, ak nie, je ešte horšie, bude stáť a čakať, ako čakali už dva dni v tej kolóne všetci.
Priznal, že má, prekonal strach z postihu. Vojak, ak máte valuty môžete ísť dopredu.
Zažil prázdnu cestu, od hranice nikto nechodil do Bulharska, mohol ísť aj v ľavom pruhu. Rumuni po tomto incidente stratili turistický ruch z východu úplne. Nikto im už neveril.
PB bol vtedy prekvapený, dokonca za hotové mu dali cenu benzínu v tretinovej hodnote ako za predplatenú poukážku. Za 5,-DM prešiel Rumunsko.
ČSSR to riešila dodatočnými vlakmi, autobusmi a cisternami s benzínom. Diplomatický nátlak pomohol, turisti dostali poukážky na opustenie krajiny.
Ak zoberieme čo sa dialo pri moci, boli aj komunisti často bezhlaví a bezmoci. Stále majú zrejme pocit, že si radi môžu zobrať viac, ako im treba a potom sa im dejú veci, ktoré nezvládajú. Oni si ten chaos čo vyvolávajú uvedomujú, ale majú zorganizované „bunky“, ktoré sa akoby zázrakom objavujú a organizujú. Ak sa im to vymkne z rúk, stačí vyhlásiť že to sú „Banderovci“, „Fašisti“, či nebodaj „Čurilovci“. Izmus má po ruke vždy riešenie, má skúseností s odpadlíkmi so zradcami.
Musí sa s nimi vždy opatrne.
V Československu strach začal riadne lámať až Michail Gorbačov zo ZSSR. Od roku 1985, začal robiť opatrnú, ale hlasnú politiku „Perestrojky“. Nemal to ľahké, občas chýbal cukor, ak vyhlásil suchý zákon, zelenina, ak rozbili policajti moc osobných skleníkov, alebo elektrika, ak vybuchla elektráreň.
Termín osobný, sa ľuďom vpil do krvi zásadne, že aj teraz sa im zdá slovo súkromné, súkromník, ako nadávka.
Životaschopní ľudia sa chytajú vždy všetkých možností, neboja sa a preto prežívajú aj v celospoločenskom strese, ktorý vyvolával Ceaucesku a jemu podobní „kovaní“ komunisti.
Na odľahčenie stresu pomáhala a dúfam, že stále bude literatúra. V roku 1987 vyšla kniha „Výhovorka“, ako literárny kabaret autorov Milka Lopašovská, Tomáš Janovic, Benjamin Škreko s ilustráciami Ondreja Zimku.
Kto si na ňu spomenie, videl v zrkadle, áno všetci sme boli účastní, prototyp socialistického človeka. Používala sa kvetnatá fráza (dnes často vulgarizmy), za ktorou sa skrývala neschopnosť, lenivosť a strach.
Tomáš Janovic majster aforizmov, dúfam že autor mi to z neba prepáči, že to tu naliehavo národu podľa Ezopa zopakujem, vtedy ostro opísal reálny socializmus O „oficiálnej“ a „súkromnej“ pravde, O „strachu z pravdy“ – „Mnohí sú ochotní položiť život za pravdu, len aby ju nemuseli hovoriť“, O „ohýbaní chrbta“- „Kto nevie chodiť, musí sa plaziť. A kto vie chodiť, musí sa plaziť tiež, aby nedráždil tých, čo sa plaziť musia“.
Traja autori vtedy dokázali satirou zaútočiť správne na ľudské vlastnosti a byrokraciu. Cenzor pochopil kritiku nedostatkov. Chyby komunistov sa nespomínali, pre istotu. Východoslovenské vydavateľstvo národný podnik, ju vydalo v náklade 20.000 výtlačkov. Všetky sa rozchytali v štýle, akoby sa človek chytal záchranného kolesa. Alebo sa už zeleninár začal otáčať správnym smerom a prestal verejnosť klamať?
Moc strachu alebo strach bez moci.
Aktuálne je tu polemika, ktorú vraj rozpútali noviny Politico, či je Fico vystrašený alebo len šíri vedome úlohu, ktorú dostal od ruského prezidenta Putina, keď vraj dôverne opísal pred piatimi politikmi v Európe, že Donald Trump je nebezpečný.
Zastaviť peklo Putina na Ukrajine, nie je úloha na 24 hodín. Možno Fico potrebuje navodiť atmosféru svetového odporu, kedže už aj prezident Francúzska Emanuel Macron ho pochválil za strategický obrat.
Obrat zastrašeného zeleninára je pochopiteľný, ale obrat štvornohého Fica, je neoveriteľný kým je pri moci, pravdu sa skoro nedozvieme, to je nečitateľné, kedže mu zjavne ide viac o fotografie pre volebnú kampaň.
