Hranicu sme prešli bez čakania, jedno auto. Pasy skenovali rýchlo do Bosny a Herzegoviny sa väčšinou nečaká, colníka sme nevideli. Hľadáme pečiatku, úder sme počuli, nevieme nájsť bodku dátum, či kráľovský znak minulosti.
Údolie Neretvy je hlboké a krásne, prírodne vyrazené tunely do skaly bez betonovej výstuže, cesta v europskom rozmere 9,0m široká.
Prichádzame k hradu Počitelj prvej atrakcii s trhom v podhradí, v diaľke na horizonte nový diaľničný most. Kilometrový viadukt vo výške 100m je v obci Čapljina spájajúcom chorvatskú diaľnicu A1 s bosnianskou diaľnicou. Je v prevádzke po nedávnych pompéznych oslavách s ohňostrojom, medzi dvoma novými štátmi, čo si sľubujú pokojnú budúcnosť.
V doline rieky Neretvy som prvýkrát, výživnú úrodnú deltu poznám, cesty plné ovocia a zeleniny do Dubrovníka ju pretínajú.
Naším cieľom je známe mestečko Mostar. Po akcii dňa 23.júla 2004 s veľkolepým otvorením starého mosta koncertom a pozvanými celebritami z celého sveta, za zvuku úžasnej hudby skladateľa Ennia Morricone, sa stal centrom spájania a budovania rozmanitých kultúr.
Južná časť je priemyselná, firmy, benzínové pumpy, zastúpený je aj Gazprom, orientačné tabule sú písané v latinke aj azbuke.
Prepojenie kultúr je tak čitateľné na každom rohu. Cez náboženstvo šírené písmom, odievaním, zvykmi, stravovaním, bývaním, kultovými ornamentami vyklepanými cizelérmi do medených čajníkov, tanierov. Panuje pokoj a mier.
Dá sa zaparkovať, mladí riadne označení muži, navedú, informujú.
Cítiť profesionalitu, celý deň parkovania 10 eur, v starej mene 20,-KM, K je od konvertibility, M je marka. Mladík vysvetľuje, môžeme platiť eurom v pohode, kurz je 2:1, dve staré marky za jedno euro.
Fúka teplý silný vietor, chce to sveter, slnečné okuliare. Mraky sa striedajú so slnkom. Koniec leta a blížiace sa silné dažde vytvorili fotogenické mesto na Neretve.
Prechádzame po prvom moste do historickej časti, rieka pod nami tečie rýchlo a v tyrkysovej farbe pripomína roztopený ľadovec.
Ak sa chcete zoznámiť s prostredím, sadnite do prvej kaviarne. Only keš je častá odpoveď po požiadaní o Račun. Káva Cappuccíno s vodou pre dvoch stojí 3,- Eurá.
Na chodbe k WC stretám revolucionára! Vyvesený obraz Che Guevaru pripomína Blahu, čo stále provokuje dvíhaním päste v permanentnej revolúcii. Teraz akosi stíchol, asi mu je dobre, keď mu platia horentnú sumu v tom europarlamente, čo tam asi robí za tie peniaze? Vieme že ho vyslal súdruh Fico, volič je predsa hovno a dokonca mu za tie výroky a nadávky tiež ideme platiť. Vráťme sa však do Mostaru.
Mesto sa pomaly spamätáva, ako sa tu nedávno niekoľko armád striedalo vo vraždení a ničení kultúr. Právo sa zmenilo na vojnu. Noviny s názvom Oslobodenie vyšli, Juhoslovanský Dinár sa mení na Konvertibilnú Marku aj na vojnu. Slovo písané, vyslovené je samovražedné, prináša občiansku vojnu so zánikom „Titovej Juhoslávie“.
Bosna a Herzegovina je postihnutá najviac. Strieda sa tu náboženstvo katolícke, pravoslávne aj islam, mešity a kostoly. Osmanská ríša ponechala zvyky, uctievané slová z Koránu. Obraz dokonávajú zahalené ženy od hlavy po päty aj keď idú do vody, ani dlaň nesmiete vidieť. Neviem koľko majú dovolené vidieť cez centimetrový pásik na očiach. Výhľad ani pohľad nie je vidieť, ale tolerujú sa. Muž so ženou kráčajú spolu tesne bez vzájomného držania.
Vojna o Juhosláviu začala vyhlasovaním samostatnosti na báze rastu nacionalizmu ako skupina ozbrojených konfliktov od 31.marca 1991 až do 12.novembra 2001.
U nás spisuje deklaráciu o zvrchovanosti spisovateľ Anton Hykisch a SNR ju vyhlasuje ako Uznesenie 17.7.1992. Václav Havel v ten deň vyhlasuje, že už nemôže plniť záväzky zo sľubu prezidenta Československej federácii. Odstupuje oficiálne tri dni na to 20.7.1992 a vojna našťastie nezačala.
Vznikajú nové štáty. Slovinsko a Chorvátsko rovnako 25.6.1991, zostávalo Srbsko až do 5.6.2006, Bosna a Herzegovina 1.3.1992, Čierna Hora 3.6.2006, Macedónsko 8.9.1991 (Severné Macedónsko), Kosovo 17.2.2008 (vedené ako sporné územie hoci je to parlamentná republika Kosovo so skoro 2mil. obyvateľmi).
V roku 1992-1995, Bosna a Herzegovina lokálne najviac obetí, ako sa dozvedáme v múzeu genocídy.
Spomienky na masakre Srebrenicu, koncentračné tábory, mučenie. Sú tu vzorky mín, obrazy zničeného Mostaru, mapy postavenia jednotlivých armádnych síl po sformovaní a preskupení, čo masovo vojaci z iných národov odmietli poslušnosť Juhoslávii.
Most bol v roku 2003 opravený do pôvodného stavu tureckými inžiniermi. V roku 2005 sa stal pamiatkou svetového dedičstva zápisom v zozname Unesco.
V oboch smeroch, stranách smerujú ku nemu návaly turistov. Množstvo obchodíkov so suvenírmi, v medenom plechu, striebre
a mosadze je priamo na mieste spracovaný obraz väčšinou starého mosta cizelovaním. Od Zlatara kupujeme strieborný prívesok s tureckým tyrkysom v mosadzi čo nám má dodávať pokoj tela aj ducha.
Most má zaujímavo rovnakú dĺžku, ako výšku od dna rieky 29metrov, spája nielen dva brehy Neretvy, ale aj viac ako dve kultúry východu a západu, ktoré rozhádali politici do besniacej lokálnej vojny. Stavba je zložená z pôvodných metamorfovaných vápencov blokov mramorov, ktorú sú za viac ako štyristo rokov pôvodnej existencie mosta vyleštené zrejme prechádzajúcimi národmi, chôdza je neistá šmýka sa aj po suchých kameňoch a nohu si môžete oprieť o priečne zvýšené prahy po každom kroku, tak ako bol pôvodne postavený v roku 1566 vtedy v rozpínajúcej sa Osmanskej ríši sultánom Sulaymanom.
Na severnej strane je osadená tabuľa skokanov „Klub skakača u vodu Mostari“, je to 24m výška od hladiny, dno je 5,0m hlboko pri rýchlosti vody 3,0metre za sekundu. Silná atrakcia keď sa skúša odvaha mladých mužov každý rok uprostred leta. Skáču po nohách aj po hlave.
Som nadšený, že sa to podarilo opraviť. Spájanie dáva nádej, pálenie mostov udržuje nenávisť. Rozdielné pohľady na veci okolo nás, názor na existenciu boha, učenie z Biblie, či Koránu zostáva kultúrnym dedičstvom ľudstva a nemusíme pátrať či boli výsledkom zjavenej múdrosti alebo len skúseností, ktorých by sa mal človek denne vyvarovať.
Čerstvá bolestivá skúsenosť občianskej vojny je tu veľmi blízko v múzeu vojny a genocídy zachytená trojrozmerne s ľudskými ostatkami, osobnými vecami obetí, vražednými nástrojmi ktoré sadisti vo vojenských, polovojenských či rovno civilných šatách používali.
Fotografie a predmety vykopané z masových hrobov ilustrujú, ako to počas 10 rokov v Mostare vyzeralo. Trosky starobylého mesta, žiadny život na povrchu, len v pivniciach. Môžete navštíviť jednu priamo v múzeu s heslom, ako si užiť sekundu života v stiesnených pomeroch.
Armáda Juhoslávie zložená predovšetkým zo Srbov bojovala s podporou Ruska. Boj vyzeral ako pomsta za dezercie „stratu“ územia. Agóniu zverstva živila desať rokov s rôznymi zločincami na čele okliešteného už neexistujúceho štátu, kedže postupne odtrhnuté územia boli uznávané ako subjekty medzinárodného práva s ktorými sa dalo jednať o tom práve.
To nebola vojna to bola demolácia civilizácie, keby svet nezasiahol hádam by stav trval po dnes.
Rusko zbesnelo, pokračuje v genocídnej vojne na Ukrajine od roku 2014 kedy začalo okupáciou polostrova Krym s využitím pravidelnej armády, zákerne bez označenia s vymyslenými motívmi.
Vrátim sa do Mostaru k 1.marcu 1992, kedy vzniká Bosna a Herzegovina bez úradného jazyka. Na jednej strane rieky vojenské sily zo severu Chorvatská armáda HVO podporujúca bosnianskych Chorvátov, na druhej južnej Juhoslovanská-teda Srbská VRS podporujúca bosnianskych Srbov a uprostred snaha Bosniakov o separáciu, ako ozbrojené sily BIH. Právo sa uplatňovalo výbušnou silou. V meste pribúdali trosky, obete. Ľudia hladujú, hľadajú potraviny z odpadkov po presunoch armád, z humanitárnej pomoci.
Masaker v Srebrenici prebieha v dňoch od 13-19. augusta 1995. Je zdokumentovaný v Múzeu vojny a genocídy mesta Mostar. Sú obeťou útoku Vojsk republiky Srbskej a obeťami prevažne Bosnianski muslimovia. Mesto malo 37tisíc obyvateľov ¾ tvorili muslimovia. Mesto vyrástlo na ťažbe striebra a soli. Po najväčšom vojnovom zločine po druhej svetovej vojne, zdokumentovaným medzinárodným súdnym tribunálom v Haagu má 13tisíc obyvateľov. Obete už dnes nikto nespočíta, sú len odhadnuté, ako boli identifikované. Uvádza sa 8 373 zabitých mužov od 14 rokov. Koľko bolo zabitých v boji, popravených nie je známe. Sú známe vraždy, znásilnenia žien a maloletých.
Daytonská mierová dohoda z 20.novembra 1995 ukončuje boje v Bosne a Herzegovine a rámcuje rozpad Juhoslávie s 200 000 obeťami a dvoma miliónmi utečencov. Nepokoje trvajú aj po tomto dátume až do jesene 2001. Až potom sa rekonštruuje, obnovuje most v Mostare.
Pozerám čo sa píše na Facebooku, hlášky o dažďoch prerážajú dno. Zdieľanie provokatéra Blahu je nenormálne, komentuje stretnutie Aleksandara Vulina podpredsedu vlády Srbska s Putinom vo Vladivostoku.
Že už nie je čo dodať, keď EU uznala Kosovo v roku 1999. Že sa porušila Charta OSN, Rezolúcia 1244 bezpečnostnej rady OSN a medzinárodné právo, že slovo agresia prestalo mať zmysel? Práve Rezolúcia to ukončila, zabudol dodať europoslanec Blaha. Hlasovalo Za aj Rusko, ktoré malo už rok vo funkcii Putina. Asi sa ešte len rozhliadal, aké má možnosti.
Je čo dodať! Bordel s právom v rozpadnutej Juhoslávii bolo treba ukončiť!! Čo za bordel vedia robiť ľudia podporovaní Ruskom, vidíme v stále pretrvávajúcej hybridnej vojne a sused sa teší dezinformáciám z portálu Infovojna. Vulič sa Putinovi blahosklonne podvolil a bude rozvíjať bratské vzťahy.
Dokumenty, hmatateľné dôkazy genocídy ak nikoho nepresvedčia v Mostare, bude Zlo pretrvávať ešte veľmi dlho.
Bola to genocída potvrdená medzinárodným súdom! Mostar je znovu mesto pre život, obe strany rieky aj viery spája Stari most nad Neretvou. Priťahuje všetkých mierumilovných ľudí.
Mám však z toho besnenia kanálov Infovojny zlý pocit.
Situácia s potvrdenou genocídou, únosmi detí na prevýchovu vo väčšom rozsahu sa deje na Ukrajine. Každý deň sa Putin vyhráža svetovou jadrovou vojnou! Získava zdroje vedenia vojny v diktatúrach sveta, včítane Srbska ako sa nechal počuť Vulič.
Muezína som počul v Mostare z minaretu. Nerozumel som mu. Bola jedna hodina po poludní. V regione sa hovorí minimálne desiatimi jazykmi. Všetci majú jedno spoločné. Nárek a plač nad stratou života vo vojne, vyzerá a počujete ho rovnako vo všetkých jazykoch sveta.
